Vypracoval: Juraj Melišík



Vnútorná štruktúra mesta je výsledkom komplikovaného historického vývoja, počas ktorého prebieha jeho vnútorná diferenciácia. Mesto sa počas vývoja rozrastá horizontálne i vertikálne, naberá nové funkcie a štruktúra sa stáva čoraz komplikovanejšou.


 

Morfológia – pôdorys mesta


Morfológia mesta, jeho pôdorys, prezrádza historický vývoj, etapy stavebného vývoja mesta. Čím je mesto staršie, tým je jeho pôdorys komplikovanejší. V pôdoryse miest možno rozlíšiť jadro, okolité predmestia a nové časti. V historických mestách sa najviac pozornosti venuje jadru.

Podľa vývoja rozlišujeme mestá:

 

  • Monogenetické s jednotnou architektúrou, odrážajúcou jednorazové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie

  • Polygenetické s dlhodobým zložitým vývojom a výstavbou v historicky oddelených etapách (gotika, renesancia, barok...)


 

Funkčné členenie mesta


Mesto na svojom území koncentruje viacero funkcií. Najčastejšie sú to obytná, priemyselná, dopravná, službová, administratívna, rekreačná funkcia. Tieto sú lokalizované na rôznych miestach a utvárajú špecifickú funkčnú štruktúru mesta. Jednotlivé funkcie sa lokalizujú podľa určitých zákonitostí a vytvárajú v meste priestorové celky (zóny, jadrá...). Funkčné členenie mesta vysvetľujú viaceré teórie, z ktorých najznámejšie sú:

 

  1. teória koncentrických zón,

  2. teória sektorov,

  3. teória viacerých jadier.


Centrum mesta koncentruje najvýznamnejšie mestské funkcie. Je obvykle lokalizované na komunikačne a ekonomicky najdostupnejšom mieste. Vo veľkomestách a metropolách sa vytvára city, ktoré býva najvýznamnejšou časťou mesta so sídlom administratívy, finančníctva, obchodu. Vzhľadom na mimoriadne vysoké ceny pozemkov je charakteristická prevaha veľkých a vysokých budov a malý počet trvale bývajúceho obyvateľstva.


 

Priestorový rast mesta


Postupujúca koncentrácia obyvateľstva výrobných a nevýrobných aktivít si vynútila rast mesta do priestoru. Rozvoj dopravy umožnil horizontálny rast mesta. Pozdĺž dopravných línií vznikli rozsiahle predmestia a prímestské zóny mesta, v zázemí väčších miest satelitné mestá. Všeobecne známym problémom je územný rozpor medzi mestom v jeho administratívnych hraniciach a medzi mestom skutočným. Technologický pokrok a vysoké ceny pozemkov v najväčších mestách sa stali podnetom na ich vertikálny rast. Výraznejší vertikálny rast miest začal v USA koncom 19. storočia (najmä New York a Chicago). V Európe a ostatných svetadieloch sa uplatňuje len ostatné desaťročia.



Použitá literatúra

Mládek,J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 2. diel.SPN BA