Vypracoval: Juraj Melišík
Naša Zem je jedna z planét (obežníc) slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda – Slnko - vzdialená od stredu Mliečnej cesty (Galaxie) 33 000 svetelných rokov. Tvar Zeme a jej zloženie a deje, ktoré na nej prebiehajú, sú bezprostredný dôsledok jej polohy a postavenia v Slnečnej sústave.
Tvar a veľkosť Zeme
Už starovekí Gréci učili, že Zem je guľa a nie rovná plocha, ako sa dovtedy všeobecne tvrdilo. Stredoveké astronomické pozorovania podávali dôkazy o guľovitom tvare Zeme, neskôr to boli objaviteľské cesty okolo Zeme. Heliocentrická sústava M. Kopernika (1543), Keplerove zákony (1571 - 1630) o pohybe nebeských telies a Newtonov gravitačný zákon (1643 - 1727) vedecky dokázali guľovitý tvar Zeme, jej obeh okolo Slnka a rotáciu okolo vlastnej osi. Tá spôsobuje vznik odstredivej sily, ktorá splošťuje Zem na póloch a vydúva na rovníku. Merania z umelých družíc Zeme stále spresňujú údaje o jej skutočnom tvare a veľkosti. Dokazujú, že Zem má nepravidelný hruškovitý tvar. Teoreticky najlepšie vystihuje tento tvar tzv. geoid. Na matematické vyjadrenie tvaru Zeme sa však používa zjednodušené geometrické teleso sféroid, ktorý sa svojím tvarom najviac približuje geoidu.
V dôsledku guľovitého tvaru Zeme sa dostáva na jednotlivé časti zemského povrchu nerovnaké množstvo slnečného žiarenia. Najviac ho dopadá na rovník a postupne ho ubúda smerom k pólom. Rôzne klimatické pásma v rozličných zemepisných šírkach a následné pásmovité usporiadanie pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva sú priamy dôkaz o tejto skutočnosti.
Pohyby Zeme
Zem vykonáva súčasne dva základné pohyby, a to obeh okolo Slnka a rotáciu okolo vlastnej osi. Zem obieha okolo Slnka po dráhe tvaru elipsy so Slnkom v jednom z jej ohnísk. Dĺžka dráhy (orbity) je asi 940 mil. km. Rýchlosť obehu sa mení v závislosti od polohy k Slnku. V príslní (perihélium) je to 30,3 km.s-1 a v odslní (afélium) je to 29,9 km.s-1. Čas obehu je 365 dní 5 hodín 48 minút a 45,7 sekúnd a označuje sa ako tropický rok.
Skutočné pohyby Zeme človek vníma ako zdanlivé pohyby Slnka po oblohe. Zdanlivá dráha Slnka okolo Zeme sa uskutočňuje po kružnici – ekliptike. Predĺžená rovina zemského rovníka na nebeskú sféru vytvára kružnicu – svetový rovník. Zemská os nie je kolmá na rovinu svojho obehu, ale zviera s ňou uhol 66°30‘. Preto svetový rovník nesplýva s ekliptikou, ale sa pretínajú pod uhlom 23°30‘ v bode jarnej a jesennej rovnodennosti. Tento odklon zemskej osi spôsobuje striedanie príklonu a odklonu južnej a severnej pologule k Slnku počas obehu Zeme. Zapríčiňuje zmenu poludňajšej výšky Slnka nad obzorom, zmenu dĺžky dňa a noci spolu s posuvom východu a západu Slnka na obzore, striedanie prílevu svetla a tepla v priebehu roka, a tým aj jeho rozčlenenie na ročné astronomické doby.
Nerovnomerná rýchlosť obehu má dôležité geografické dôsledky, ako sú dlhšie a menej teplé letá na severnej pologuli pre nižšiu rýchlosť v odslní a krátke a teplejšie letá na južnej pologuli v čase príslnia a aj rôzne dĺžky trvania polárneho dňa na južnom (179 dní) a severnom póle (186 dní).
V dôsledku rotácie Zeme nastáva striedanie dňa a noci vplyvom prerušovaného prílevu slnečného svetla a tepla, a tým aj denný rytmus procesov v krajine. Zem rotuje od západu na východ, čo sa nám javí ako denný pohyb Slnka od východu na západ.
Čas otočenia Zeme o 360° trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy a označuje sa ako hviezdny deň. Čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa. Slnečný deň je čas, za ktorý sa dostane Slnko dvakrát po sebe do najvyššej polohy na oblohe. Z praktických príčin sa slnečný deň začína o polnoci. Rozdiel medzi hviezdnym a slnečným dňom je 3 minúty a 56 sekúnd.
Počas slnečného dňa sa Zem akoby pravidelne otáča okolo svojej osi pri konštantnej uhlovej rýchlosti 15° za hodinu. V jednom okamihu majú rovnaký čas len miesta na jednom a tom istom poludníku, ktorý má svoj vlastný miestny čas. Koncom 19. storočia bol zavedený pásmový čas pre potreby rozvíjajúcej sa dopravy a vznikajúcich cestovných poriadkov.
Zemeguľa bola rozdelená poludníkmi na 24 časových pásem so šírkou 15°. V každom z nich platí rovnaký čas, ktorý sa stotožnil s miestnym časom stredného poludníka. U nás sa používa stredoeurópsky čas zhodný so stredným poludníkom 15° východnej geografickej dĺžky. V lete sa používa tzv. sezónny čas, ktorý je u nás totožný s východoeurópskym časom.
Použitá literatúra
Mládek,J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 1. diel.SPN BA,