Vypracoval: Juraj Melišík
Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy
Všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a geografické rozšírenie pôd, nazývame pôdotvorné činitele – faktory. Tieto činitele pôsobia na každom mieste súše v rôznych kombináciách, preto je pôdny pokryv Zeme veľmi pestrý.
Pôsobenie pôdotvorných činiteľov rozvíja pôdotvorný proces. Je to súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote. Pri tomto procese sa jednak rozkladajú rôzne látky a tvoria nové, jednak sa látky premiestňujú (prevažne vodou presakovaním, vzlínaním, horizontálnym prúdením).
Pôdotvorné procesy rozčlenili pôdotvorný substrát na tzv. vrstvy – na pôdne horizonty. Odlišujú sa farbou a vlastnosťami. Sú usporiadané zákonite, čo možno pozorovať na pôdnom profile (na kolmom reze pôdou). Pôdny typ sa určuje podľa charakteristického usporiadania horizontov. Je to základná jednotka triedenia (klasifikácie) pôd. Určitý pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných činiteľov. Konkrétne kombinácie určuje charakter geografickej krajiny, napríklad v stepnej krajine černozem, v tajgovej krajine zasa podzolová pôda. V pôdach určitého typu sú rovnako usporiadané hlavné pôdne horizonty a ich prirodzená úrodnosť je približne rovnaká.
Vybrané pôdne typy Zeme
Pedosféra sa v planetárnych rozmeroch člení najmä podľa klímy, potom reliéfu (rozlišujú sa nížinné a horské pôdy). Hlavné pôdne typy zeme sa menia od rovníka k pólom a od úpätí pohorí k ich vrcholom.
Pozdĺž rovníka sa nachádza zóna červeno-žltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov. Ich najsúvislejší výskyt je v Amazonskej nížine, Konžskej panve a na Sundských ostrovoch.
V stále vlhkom a horúcom prostredí je najintenzívnejšie chemické zvetrávanie na Zemi. Pri ňom sa v pôde hromadia zlúčeniny železa a hliníka, preto sa tento proces nazýva feralitizácia a pôdy feralitné. Po odlesnení sa pôda rýchlo znehodnocuje najmä na svahoch.
Ďalej od rovníka sa tiahne zóna červených pôd saván. Najväčšie plochy zaberajú v Afrike a v Južnej Amerike. V období dažďov pôda intenzívne chemicky zvetráva a obohacuje sa o zlúčeniny Fe a Al (proces feralitizácie). Väčšinou sa využívajú ako pasienky. Časť sa obrába primitívne, ale na plantážach veľmi intenzívne.
Savanové pôdy prechádzajú cez polopúšťové pôdy do púšťových pôd. Púšťové pôdy možno rozdeliť na púšťové pôdy tropického, subtropického a mierneho pásma. Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a obsah humusu je nepatrný. Rozlišujú sa pôdy piesočnatých, kamenistých, hlinitých a štrkovitých púští.
Vo vlhkých subtrópoch vznikli rozsiahle plochy žltozemí a červenozemí vlhkých subtropických lesov najmä na juhovýchode USA, v strednej a juhovýchodnej Číne, menšie plochy sú v západnom Gruzínsku a južnom Japonsku. Ich sfarbenie spôsobuje Fe2O3. Po použití hnojív sa na týchto pôdach pestujú subtropické plodiny.
V stepnej zóne mierneho pásma prevládajú černozeme a gaštanové pôdy. Černozeme vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a stepných častiach lesostepí černozemným pôdotvorným procesom. Z koreňov bohatej stepnej vegetácie za intenzívnej činnosti pôdnych živočíchov nastalo hromadenie humusu. Tak sa utvoril pre černozem charakteristický hlboký (60-100 cm) tmavosivý až sivočierny humusový horizont. Černozem má kvalitnú drobnohrudkovitú štruktúru, kvalitný humus, veľa živín. Patrí k najúrodnejším pôdam sveta.
Na obrovských plochách tajgovej zóny Eurázie a Kanady prevládajú podzolové pôdy. Vznikli podzolizačným pôdotvorným procesom, čiže chemickým rozkladom minerálov silnými organickými kyselinami. Produkty rozkladu sa presúvajú presakujúcou vodou z hornej do spodnej časti pôdy, kde sa hromadia. Podzolové pôdy, majú prirodzenú úrodnosť, sú väčšinou zalesnené.
Severne od podzolových pôd – v tundrovej zóne – sú tundrové pôdy. V lete sa rozmočia vodou z roztopeného snehu. Tá však nemôže hlboko vsiaknuť, lebo v hĺbke 1m a menej je nepriepustná, trvale zmrznutá vrstva (permafrost).
Použitá literatúra
Mládek,J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 1. diel.SPN BA,