Vypracoval: Juraj Melišík



Černozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Černozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí (rozklad humusu).


Hnedozeme lemujú černozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových častíc presakujúcou vodou z hornej časti do spodnej, kde sa hromadia (je to proces ilimerizácie). Hnedozeme sú úrodné poľnohospodárske pôdy.


Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd (luvizemí) na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väčšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obyčajne pod dubovo-hrabovými lesmi. Posun ílových častíc bol silnejší (vlhšie podnebie). Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený (eluviálny) horizont. Kultivované ilimerizované pôdy sú stredne úrodné.


Pseudogleje (oglejené pôdy) sú v najvlhších častiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážková voda narazí v hĺbke niekoľkých decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Tým sa horná časť pôdy periodicky (opakovane) zamokruje, ale opakovane vysychá. Sú to málo úrodné pôdy.


V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy (kambizeme). Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín (bez CaCO3, napríklad žuly, pieskovce, andezity). Chemické zvetrávanie primárnych minerálov uvoľnilo Fe, ktorého zlúčeniny sfarbujú pôdu do hneda. Podstatná časť týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to veľmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo.


Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín (vápence, dolomity). Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Z lesníckeho hľadiska sú zvyčajne menej produkčné ako hnedé lesné pôdy (sú často silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín).


Pozdĺž riek a potokov na riečnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy (závisia od toku) nivných pôd (fluvizemí). Bez hrádzí sa každoročne zaplavujú. V rôznej hĺbke je poriečna pórová voda s kolísavou hladinou počas roka.


Lužné pôdy – čiernice – sú väčšinou na širokých nivách či rovinách ďalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, čím pripomínajú černozeme. Podzemná voda je v hĺbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú časť pôdy. Preto väčšina čiernic je úrodnejšia ako černozeme.


Glejové pôdy sa tvorili miestne účinkom blízko ležiacej podzemnej vody. Vrchná časť pôdy je mokrá alebo vlhká väčšinu roka. Poľnohospodársky ich možno využiť len po odvodnení.



Zákonitosti – pravidelnosti – rozšírenia pôd


Pôdy na zemskom povrchu sú rozšírené podľa určitých pravidiel, zákonitostí.


Horizontálna zonálnosť sa prejavuje na rozsiahlych územiach mimo pohorí. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry priestorovou zmenou makroklimatických podmienok, a tým aj vegetačných a ostatných činiteľov. Tieto zmeny súvisia so zmenou geografickej šírky alebo dĺžky. Táto zákonitosť je výrazná na Východoeurópskej nížine, v severnej polovici Afriky a v Severnej Amerike.


Vertikálna zonálnosť vznikla v pohoriach, v horských sústavách. Na Slovensku je najdôležitejšou zákonitosťou. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry na vertikálne zóny vplyvom priestorovej zmeny klimatických činiteľov. Tieto zmeny spôsobujú klesanie teplôt a pribúdanie zrážok od úpätia pohorí k ich vrcholom.


Na malých územiach, aj pri rovnakej makroklíme, sa pôdny pokryv zákonite člení podľa miestnych rozdielov hydrologicko-geologicko-geomorfologických podmienok.


 

Použitá literatúra

Mládek,J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 1. diel.SPN BA,