POSTAVY:
Santiago – starý rybár
Manolin – chlapec, Santiagov priateľ
CHARAKTERISTIKA DIELA:
Je to novela. Napriek tomu, že starec prehral materiálne, neprehral duchovne.
Utrpel porážku, ale zároveň zvíťazil. Zvíťazil sám nad sebou svojou pevnou
vôľou, bojovnosťou, vytrvalosťou. Dokázal, že aj napriek veku je stále schopný
bojovať. Bojovať a možno aj vyhrávať nad prírodou a svojou starobou. Tým, že sa
nevzdal dokázal svoju ľudskú hodnotu.
CITÁT:
„Človeka možno zahubiť, nie však zničiť.“
DEJ:
Starec Santiago rybárčil na svojom člne už 84 dní. Avšak nič sa mu nepodarilo
uloviť. Prvých 40 dní s ním chodil na more aj jeho priateľ, chlapec Manolin.
Potom rodičia však Manolinovi kázali vymeniť bárku. A chlapec hneď chytil tri
krásne ryby. Prišiel september a s ním aj 85 deň starcovho lovenia. Manolin mu
zohnal nejakú návnadu. Starec sa zasa vydáva na more sám s odhodlaním a
presvedčením, že určite musí niečo chytiť. Ako sa tak plavil chytil si ešte
nejaké tuniaky ako návnadu. A čakal hodnú chvíľu. Potom sa mu na návnadu
chytila ryba. Spočiatku len opatrne plával okolo návnady, z čoho bol starec
nervózny. Nakoniec sa predsa chytila. Pokúšal sa ju vytiahnuť, ale nešlo to. Na
prekvapenie začala plávať a zobrala zo sebou aj čln. Ťahala ho smerom na šíri
oceán. Starcovi neostalo nič iné ako čakať, kým sa ryba vynorí, a potom sa o
niečo pokúsiť. Jedol tuniaky, lietajúce ryby, neskôr ulovil aj delfína. Čas si
krátil dumaním, spomienkami, úvahami. Raz sa ryba aj vynorila, bola však ďaleko
od člna. Bola krásna, obrovská.
Starec bol užasnutý nad jej veľkoleposťou. Prišiel tretí deň
lovenia. Starec bol už veľmi unavený, ale nevzdával sa. Dokonca dostal do ruky
aj kŕč, ktorý dosť dlho zvieral jeho ruku. Neskôr začala ryba krúžiť okolo
bárky. Santiago už len vyčkával na správny okamih. Pokúšal sa ju pritiahnuť,
ale nešlo to. Bol už veľmi vyčerpaný. Prišla však chvíľa, keď sa už ryba
dostala blízko ku člnu. Starec schytil harpúnu a vrazil ju do ryby. Ryba sa
vymrštila vysoko nad vodu a zrútila sa do vody. Bola už mŕtva. Starec ju
priviazal o loďku a otočil sa smerom domov. Spočiatku tomu sám neveril, že ju
chytil. Myslel si, že je to len sen. Po chvíli sa začal obávať o príchod
žralokov. A aj to prišlo. Priplával prvý. Starcovi sa ho nepodarilo zabiť
harpúnou. Žralok mu ale odhryzol veľký kus z ryby. Potom prišli ďalšie. Boli to
dva tuponosé žraloky. Vrhli sa na rybu. Keďže starec stratil v prvom boji
harpúnu, pripevnil si na veslo dýku a bil s ním žraloky. Podarilo sa mu ich
premôcť. Žraloky odhryzli ďalší veľký kus z ryby. Potom prišli ďalší dvaja. Aj
s tými si poradil. Prišiel večer tretieho dňa.
Starec v diaľke zbadal odlesk svetiel z mesta. Modlil sa, aby ho už žraloky
nenapadli. Ale asi okolo polnoci priplával celý húf žralokov. Bil ich pákou z
kormidla. Žraloky sa jeden za druhým vrhali na rybu. Nakoniec sa jeden vrhol
rybe priamo na hlavu. Starec vedel, že už je koniec. S vypätím posledných síl
bil žraloka po hlave až kým rybu nepustil. Žralok zmizol pod vodou. Z ryby už
totiž nebolo čo žrať. S vedomím, že je koniec pomaly priplával do prístavu.
Vošiel dnu do svojej chatrče, ľahol si do postele a zaspal. Ráno vošiel do
chatrče jeho priateľ Manolin. Keď zbadal starca, rozplakal sa. Bežal von z domu
po trochu kávy. Priniesol ju, a keď sa starec zobudil, dal mu ju vypiť. Potom
sa rozprávali o plánoch do budúcnosti. Neskôr chlapec odišiel a starec opäť
zaspal a snívalo sa mu o levoch.