Vypracovala: Juráková Beata
28. októbra 1918 vznikla v Prahe prvá Československá republika a 30. októbra 1918 sa podpisom Martinskej deklarácie Slováci jednoznačne vyjadrili k vytvoreniu spoločného štátu s Čechmi. Slováci si od prvej ČSR sľubovali slobodu, demokraciu a rovnocenné postavenie s Čechmi.
Cesta k autonómii Slovenska
1. ČSR bola od začiatku budovaná ako centralistický štát, riadený z centra - Prahy. Ideológiou centralizmu sa stal „čechoslovakizmus“ – názor, podľa ktorého tvoria Česi a Slováci jeden spoločný – československý národ. Čoskoro sa začali prejavovať rozdiely medzi Českom a Slovenskom v politike aj v hospodárstve. V českých krajoch bolo oproti Slovensku oveľa viac priemyslu, výnosnejšie poľnohospodárstvo, viac bánk, kapitálu a kvalifikovaných ľudí. Naopak, na Slovensku zanikli desiatky tovární, v dôsledku hospodárskej krízy narástla nezamestnanosť a vysťahovalectvo za prácou. Slováci nemali možnosť podieľať sa na riadení štátu v takej miere ako Česi. Najpočetnejšia strana na Slovensku v medzivojnovom období bola Slovenská ľudová strana, premenovaná na počesť svojho vodcu, kňaza Andreja Hlinku, na Hlinkovu Slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). HSĽS odmietala čechoslovakizmus, centralizmus a vykorisťovanie Slovákov a odvolávajúc sa na Pitsburskú dohodu (1918), vyšla s požiadavkou autonómie Slovenska.
Aktivita HSĽS Nástupom Hitlera k moci (1933) sa zväčšovala hrozba novej vojny. V roku 1935 abdikoval prezident T. G. Masaryk a na jeho miesto nastúpil nový prezident ČSR - E. Beneš. Základom štátnej politiky sa stala obrana republiky. Medzi príslušníkmi nemeckej a maďarskej národnosti silneli snahy o revíziu hraníc v prospech Nemecka a Maďarska. Túto situáciu využila HSĽS a začala sa ujímať politickej iniciatívy.4. marca 1938 predložila HSĽS v Prahe senátu návrh na riešenie česko-slovenských vzťahov v spoločnom štáte, požadujúci aj uznanie osobitného slovenského národa a ustanovenie slovenského parlamentu. Prezident Beneš odmietol o tomto návrhu diskutovať. Následne 21. marca 1938 predniesol Dr. J. Tiso v parlamente deklaráciu parlamentného klubu, v ktorej odmietol čechoslovakizmus a zdôraznil nevyhnutnosť autonómie Slovenska. Postupne HSĽS organizovala demonštrácie a vystúpenia za jazykové práva a autonómiu.
Mníchovská dohoda Keď Hitler vyslovil požiadavky na odstúpenie pohraničných území ČSR (Sudetov) Nemecku, vláda a prezident Beneš neboli ochotní ísť do vojny po boku ZSSR. Ani spojenci - Anglicko a Francúzsko sa nezastali malej ČSR. 29. septembra 1938 sa zišli v Mníchove zástupcovia 4 veľmocí (Nem.,Tal.,Fr. a Ang.) a podpísali bez prítomnosti československých predstaviteľov dohodu (v skutočnosti diktát) o odtrhnutí Sudetov - Mníchovskú dohodu.Tá bola na druhý deň predložená prezidentovi Benešovi, ktorý ju podpísal. To bol začiatok konca 1. ČSR, ktorá prišla o 1/3 územia a 34% obyvateľov. 5. októbra 1938 prezident Beneš odstúpil a emigroval do Anglicka. Novým prezidentom ČSR sa stal nemecký prisluhovač Emil Hácha.
Autonómia Slovenska
Situácia v ČSR sa po podpise Mníchovskej dohody vyostrovala. HSĽS prebrala iniciatívu a zvolala 5. - 6. októbra 1938 schôdzu svojho Výkonného výborudo Žiliny, kde predsedníctvoHSĽS schválilo tzv. Žilinský manifest, v ktorom 6. októbra 1938 vyhlásilo autonómiu Slovenska.Pripojili sa k nim ajzástupcovia iných politických strán a prijali dokument Žilinská dohoda (Žilinskú dohodu formálne prijalo Národné zhromaždenie Republiky Česko-slovenskej ústavným zákonom 299/1938 z 22. novembra 1938 ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny). V ten istý deň pražská vláda menovala Jozefa Tisu ministrom pre správu Slovenska.
7. októbra 1938 bola vytvorená autonómna vláda – J.Tiso sa stal predsedom vlády a tiež ministrom vnútra. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala ďalších štyroch slovenských ministrov (M. Černák - školstvo, F. Ďurčanský - spravodlivosť, J. Lichner - doprava, P. Teplanský – financie).
9. októbra 1938 sa päťčlenná prvá autonómna vláda Slovenska na čele s J. Tisom v Bratislave slávnostne ujala moci. Táto vláda vykonávala svoju funkciu až do 20. januára 1939, kedy prezident Emil Hácha vymenoval novú, šesťčlennú slovenskú vládu.
Vyhlásenie autonómie v Žiline 6. 10. 1938
Autonómia v praxi Žilinskou dohodou a vydaním ústavného zákona (22. novembra 1938 O autonómii Slovenska) sa fakticky začal rozpad 1. ČSR. V rámci ČSR sa začala budovať slovenská štátnosť. Slovenská vláda získala také právomoci, že mohla realizovať akékoľvek opatrenia bez ohľadu na postoj vlády v Prahe. Tak sa vytvorili podmienky na budovanie režimu jednej strany, jedného vodcu a likvidáciu demokratických práv a slobôd (podľa nemeckého fašistického modelu). Slovensko dostalo úradný názov Slovenská krajina, novú vládu na čele s J. Tisom a v decembri 1938 bol zvolený prvý slovenský parlament – Snem Slovenskej krajiny (mal 63 poslancov a jehopredsedom sa stal Martin Sokol). Vo vnútornej politike sa prejavilo dominantné postavenie HSĽS, ktorá mala neobmedzenú moc. Vytvorila si vlastné ozbrojené oddiely – Hlinkovu gardu. Dochádzalo k porušovaniu demokratických práv – slobody tlače, zhromažďovania a prejavu. Vo vnútri HSĽS silneli snahy radikálnych členov (V. Tuka, A. Mach, F. Ďurčanský) o vytvorenie samostatného štátu Slovákov. Zasadnutie Snemu Slovenskej krajiny
Viedenská arbitráž Autonómna vláda mala od začiatku veľké problémy zabezpečiť slovenské hranice pred územnými požiadavkami Maďarov. Maďarsko požadovalo od Slovenska južné územie, na ktorom žila prevažná časť maďarskej menšiny. Po stroskotaní rozhovorov v Komárne 9.-13. októbra 1938 sa maďarská delegácia obrátila na signatárov Mníchovskej dohody. Výsledkom bola Viedenská arbitráž (arbitráž – medzinárodné rozhodovanie a urovnávanie sporov medzi dvoma štátmi) z 2. novembra 1938, ktorá vyznačovala nové hranice medzi Slovenskoma Maďarskom. Slovensko stratilo 10 390 km² (pätinu územia), 20% priemyslu, 30% ornej pôdy a 854 217 obyvateľov (z toho štvrť milióna Slovákov). K Maďarsku boli pripojené územia od Nových Zámky po Košice. Oslabenie Slovenska využili Poľsko a Nemecko a z územia Slovenska získali: Poľsko - územia na Kysuciach, Orave, Spiši a časť Tatier a Nemecko – územie Devína a Petržalky.
Úlohy:
1. Kedy a kde bola vyhlásená autonómia Slovenska?
2. Aké dôvody viedli Slovákov k požiadavke autonómie?
3. Vysvetli pojmy Slovenská krajina, Hlinkova garda, HSĽS. 4. Čo vieš o Viedenskej arbitráži? Použitá literatúra: 1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997 2. Hoensch, J. K.: Slovensko a Hitlerova východná politika, Veda, Bratislava, 2001
3. Ďurica, M. S.: Dejiny Slovenska a Slovákov, SPN, Bratislava, 1996
Obrazové materiály: Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
http://img.ihned.cz/attachment.php/650/20383650/ist4EFHIKLMOjkPQWbegpqrxSTw29RVm/snem-slovenskej-republiky_v.jpg