Vypracovala: Mgr. Veronika Cvinčeková


 

Zápor


Zápor sa najčastejšie v taliančine tvorí pomocou častíc non a no. Pri jeho tvorení sa častica non píše oddelene.

V odpovedi na otázku rozlišujeme samostatné no a non.


Príklad:

Non riescho di venire. Nestihnem prísť.

Io non ti aspetto più. Viac ťa nečakám.

Hai fame? No, ho appena mangiato. Si hladný? Nie, práve som dojedol.

Parli italiano? No, non parlo italiano. Hovoríš po taliansky? Nie, po taliansky nehovorím.


 

Talianske tvary záporu sú väčšinou podobné slovenčine.

 

Perché non vieni al mio compleanno? Prečo neprídeš na moju oslavu?

Non ti piace? Nepáči sa ti?

Non voglio niente. Nechcem nič.

Non voglio nessuno. Nechcem nikoho.


Pozor! výraz „už nie“ sa nepovie „gia niente“, ale „niente più“

 

Príklad:

Pietro non viene più. Pietro už nepríde.

Scusa, non posso più parlare di lui. Prepáč, už o ňom nemôžem hovoriť.


Častica non sa vynecháva v prípade, že:

 

  1. stojí na začiatku vety ako podmet

 

Príklad:

Nessun posto è libero per te. Žiadne miesto pre teba nie je voľné.

 

 

  1. sa nachádza v otázke s kladným významom

 

Príklad:

Hai nulla da fare? Nemáš čo robiť?


 

Použitie členov

 

Podstatné mená v taliančine sprevádza určitý alebo neurčitý člen. Nachádzajú sa pred podstatným menom.


  1. Použitie neurčitého členu

 

Tvary neurčitého členu majú rovnaké tvary ako tvary číslovky uno (un, una uno). Používa sa v spojení s podstatným menom, ktoré je bližšie neznáme, neurčité alebo o ňom hovoríme prvá krát. Nemá množné číslo.

 

Príklad:

É un ragazzo molto tenace. Je to veľmi usilovný chlapec.

Nonna é una bravissima persona. Stará mama je úžasná osoba.

Mi porti un bicchire d´acqua, perfavore? Prinesieš mi pohár vody, prosím?


 

  1. Použitie určitého členu

 

Tvary určitého členu (il, la, lo, l´, i, le, gli) sa používajú v spojení s podstatným menom, ktoré je nám známe, bližšie určené alebo ho poznáme už z predošlých situácií.

 

Príklad:

La mia mamma é italiana. Moja mama je Talianka.

Il signore vuole sapere dov´è la stazione centrale. Ten pán chce vedieť, kde je hlavná stanica.

 

 

  1. Člen sa nepoužíva:

 

a) pri vlastných menách osôb a názvoch miest

 

Príklad:

Franco vive a Roma. Franco žije v Ríme.

Domani mattina viene Lucia a prenderti. Zajtra ráno príde Lucia, aby ťa vyzdvihla.

 

 

b) pri osloveniach a zvolaniach

 

Príklad:

Buon giorno, Italia. Dobré ráno, Taliansko.

Buona notte, signora. Dobrú noc, pani.

Maestro! Majstre!

Aiuto! Pomoc!

 

 

c) pri nápisoch a názvoch

 

Príklad:

Posta. Pošta.

Entrata/Uscita. Vchod/ východ.

 

 

d) v doplnku, ak ide o národnosť, zamestnanie a pod.

 

Príklad:

Mio vicino é professore.

Pozor! É italiano. Je to Talian.

É un italiano. Je to (nejaký) Talian.


 

 

Cvičenie:

  1. Povedz všetky tvary záporu, ktoré poznáš a použi ich vo vete.

  2. Kedy sa častica non vo vete vynecháva? Uveď príklady.

  3. Ktoré sú neurčité členy? Použi ich vo vete.

  4. Vymenuj určité členy. Použi aspoň dva vo vete.

  5. Kedy sa člen vo vete nepoužíva?


Bibliografia:

J. Janešová: Taliančina pre samoukov. Leda, 1995.

C. Ghezzi, M. Piantoni, R. Bozzone Costa: Contatto, 2B Corso di italiano per stranieri. Loescher Editore, 2009.