Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Epos – žáner, ktorý patrí do epiky (epika – literárny druh založený na dejovosti, rozprávaní príbehu, podľa rozsahu sa delí na veľkú, strednú a malú epiku)

  • Základný žáner veľkej epiky

  • Pravdepodobne najstarší žáner veľkej epiky

  • Od svojho vzniku prešiel istými zmenami

  • Veršovaný žáner

  • Existuje niekoľko druhov eposov – napr. epos bohatiersky (hrdinský), rytiersky, zvierací, romantický, duchovný, idylický, moderný

 

Druhy eposov:

1. Hrdinské eposy

2. Rytierske eposy

3. Historické eposy

4. Idylické eposy

5. Komické eposy

6. Zvieracie eposy

7. Duchovné eposy

8. Moderné (reflexívne) eposy


 

 

Hrdinské eposy:

 

  • Starogrécke eposy pravdepodobne vznikali z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu

  • Predpokladali poslucháča, nie čitateľa

  • Prednášali ich rapsódovia – osobitní prednášatelia – pre veľké zhromaždenia ľudí

  • Rozprávajú o významných udalostiach, ktoré ovplyvňovali celý národ a jeho život

  • Mali väčšinou jedného hlavného hrdinu – vyznačoval sa mimoriadnymi vlastnosťami, konal mimoriadne činy

  • Do deja takmer vždy zasahovali bohovia, výrazne menili dejovú líniu

  • Bohovia sú antropomorfizovaní – poľudštení – nemali ideálne božské vlastnosti (okrem nesmrteľnosti), podobali sa ľuďom vlastnosťami aj charakterom (milovali, nenávideli, intrigovali,...)

  • Okrem hlavnej dejovej línie sa v nich nachádza aj vedľajšia, resp. väčšie množstvo vedľajších línií

  • Súčasťou deja eposov sú podrobné opisy prostredia, v ktorom sa dej odohráva, bitiek, súbojov, predmetov, postáv,...

  • V uvedených eposoch ale chýba charakteristika vnútorného sveta postáv, ich psychiky

  • Eposy sa vyznačujú teda veľkou epickou šírkou – mnohé udalosti je potrebné kvôli porozumeniu podrobne prerozprávať

  • Na začiatku hrdinských eposov sa nachádzal invokácia – vzývanie múz, ktoré mali básnikovi pomáhať pri písaní diela. Antický človek veril, že takto si získa náklonnosť nadpozemských bytostí.

  • Po invokácii sa nachádza propozícia – krátke naznačenie deja

  • Po uvedení udalostí už autor priamo vstupuje do deja – in medias res


 

Najznámejšími hrdinskými eposmi sú:

 

ILIAS A ODYSEA – autorom uvedených eposov je HOMÉR, preto majú aj označeniehomérske eposy

Homér (Homéros) - asi 9. storočie pred n. l.

- slepý potulný básnik alebo spevák (v danom období sa básne nerecitovali, ale spievali v sprievode lutny)

- o jeho živote sa veľa nevie – už v staroveku bol spor o miesto jeho narodenia (privlastňovali si ho Smyrna, Rodos, Kolofón, Salamis, Chios, Argos, Atény a ďalšie mestá)

 

ILIAS (Iliada) – (Ilion – Trója) – 15 696 veršov

Napísaný je hexametrom v iónskom nárečí (hexameter je šesťstopový daktylský alebo daktylsko-spondejský verš. Nachádza sa v ňom šesť stôp.).

Epos opisuje posledných 51 dní 10 rokov trvajúcej Trójskej vojny. Trójska vojna vznikla kvôli krásnej Helene, ktorú uniesol Paris (syn trójskeho kráľa Priama) zo Sparty do Tróje. Helenin manžel Menelaos sa rozhodol bojovať o svoju ženu. V dôsledku uvedených udalostí vznikol dlhotrvajúci vojnový konflikt.

 

Medzi hlavných hrdinov uvedeného eposu ďalej patrí:

 

Agamemnon – veliteľ gréckych vojsk bojujúcich voči Trójanom.

Achilles – syn morskej víly, ktorá ho vykúpala v rieke Styx tak, že ho držala za pätu, a preto bol zraniteľný na jedinom mieste na tele.

Hektor – syn kráľa Tróje Priama – najsilnejší Paridov brat, ktorý zabil Patrokla.

 

Dejová línia:

Príčinou vojny bol teda únos krásnej Heleny. Menelaos s bratom Agamemnónom, kráľom Mykén, zorganizoval veľkú výpravu. Gréci bojovali 10 rokov, víťazstvo sa prikláňalo raz na jednu, raz na druhú stranu aj pričinením zásahov bohov, ktorí boli rozdelení na dva tábory. Ku koncu vojny odmietol bojovať Achilles, lebo Agamemnon mu zobral ukoristenú otrokyňu. Jeho výzbroj si požičal priateľ Patroklos, ktorého napokon zabije trójsky hrdina Hektor v presvedčení, že je to Achilles. Epos vrcholí opisom súboja Achilla s Hektorom. Končí sa Achillovým víťazstvom a potupou zabitého Hektora, ktorého vláčia okolo trójskych hradieb a nakoniec ho vydajú kráľovi Priamovi.


 

ODYSEA – 12 111 veršov

Napísaný je tiež hexametrom v iónskom nárečí.

Epos zobrazuje posledných 41 dní 10 rokov trvajúceho návratu Odysea z Trójskej vojny.

Hlavnou postavou jeOdyseus – kráľ Itaky, grécky bojovník, ktorý sa preslávil tým, že dal dôvtipne vystavať dreveného koňa, do ktorého sa ukryli grécki bojovníci.

Penelopa – verná žena Odysea

Telemachos – syn Odysea

 

Dejová línia:

Po skončení vojny sa domov (na rodnú Itaku) vracia Odyseus. Sedem rokov bol v zajatí nymfy Kalypso na ostrove Ogygia. Na pokyn posla bohov Herma ho prepustili. Pre búrku, ktorú rozpútal rozhnevaný Poseidón, stroskotá. Vďaka bohyni Aténe dopláva na ostrov pohostinných Faiakov. Tu na hostine rozpráva svoje zážitky o ceste domov po dobytí Tróje. Spomína na stretnutie s Kikonmi, hovorí o pobyte v krajine Lotofagov, ktorí hostia cudzincov ovocím zabudnutia, o stretnutí s jednookými obrami Kyklopmi (jedného z nich, Polyféma, oslepí, za čo je potrestaný jeho otcom Poseidónom tak, že sa desať rokov nemôže vrátiť domov), s ľudožravými Laistrygonmi, čarodejnicou Kirkou, ktorá premenila jeho družinu na bravy, o zostupe do podsvetia, o prekonaní nástrah spievajúcich Sirén. S pomocou Faiakov sa hrdina dostane do Itaky. Prezlečený za žobráka zvíťazí v streleckej súťaži o ruku svojej ženy Penelopy, pobije všetkých nápadníkov, ktorí sa po celú dobu, kým bol preč, uchádzali o jeho ženu a túžili po jej peniazoch.

Po dvadsiatich rokoch sa Odyseus konečne stretol so svojou ženou i so svojím starým otcom. Napokon sa zmieril s nahnevaným Poseidónom, lebo chcel, aby jeho ľud žil šťastne.

 

 

Na homérske eposy nadviazal epos:


AENEIS – jeho autorom je Publius Vergilius Maro (70 – 19 pred n. l.) – rímsky básnik

Vergilius údajne pracoval na epose 11 rokov, aj napriek tomu dielo nedokončil. Preto sám autor svoje dielo považoval za nedokonalé a vo svojej záveti dal príkaz na jeho spálenie. Dielo zachránil sám cisár Augustus, za vlády ktorého bola podporovaná najmä literatúra, ktorá oslavovala staré rímske cnosti a tradície rímskeho národa.

 

Dejová línia:

Pri písaní uvedeného diela sa autor dal inšpirovať Homérovým dielom a jeho eposmi. Hrdina Aeneas (grécky bojovník) na spôsob Odysea putuje z Tróje 10 rokov. Na ceste prežíva rôzne dobrodružstvá, plní si povinnosti k bohom, vlasti a rodine. Na príkaz bohov hľadá Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom novú vlasť. Dlho blúdi na mori, bojuje s italickými kmeňmi. Napokon sa usadí v Latiu, ožení sa s dcérou kráľa Latinov Laviniou a v novej vlasti založí nový rod, z ktorého vzídu noví rímski panovníci.

V období stredovekej literatúry dôležité miesto vo veľkej epike mali predovšetkým hrdinské a rytierske eposy:




Rytierske eposy:


  • Hlavnou postavou bol rytier

  • Vyznačoval sa výnimočnými vlastnosťami

  • Do popredia sa dostáva aj zábavnosť príbehu


 

TRISTAN A IZOLDA – dielo francúzskej literatúry

- literárne spracovaná keltská povesť o láske, ktorá je silnejšia ako smrť, život i česť. Počiatky povesti siahajú do Škótska, odtiaľ sa dostala do Bretónska,  napokon bola vo viacerých podobách spracovaná vo Francúzsku.


Hlavnou postavou je statočný rytier Tristan, ktorý má pre svojho strýka, kráľa Marka, získať plavovlasú Izoldu. Tristan a Izolda omylom vypijú čarovný nápoj lásky, ktorý bol určený starému kráľovi, a od toho okamihu zahoria k sebe obrovskou a vášnivou láskou. Ich príbeh sa ale skončí tragicky.


 

SLOVO O IGOROVEJ VÝPRAVE – (Slovo o pluku Igorovom) – staroruský epos

- pochádza asi z konca 12. storočia

- opis pochádza až z 15. storočia

- nájdený bol v roku 1795 (rukopis pravdepodobne zhorel za Napoleonovho ťaženia do Moskvy, preto existujú pochybnosti o pravosti diela)


Hlavnou postavou eposu je knieža Igor, ktorý bojoval proti kočovným Polovcom. Počas bojov bol zajatý, ale napokon sa mu podarilo utiecť. V epose autor výrazne vyzdvihoval myšlienku potreby zjednotenia krajiny pod vedením Kyjeva.


 

PIESEŇ O NIBELUNGOCH - dvojdielny hrdinský veršovaný epos

- vznikol pravdepodobne okolo roku 1 200 na základe starých hrdinských piesní

- Nibelungovia – mytologické bytosti, trpaslíci, strážcovia a vlastníci pokladu, žijúci pod zemou


 

PIESEŇ O ROLANDOVI – francúzsky hrdinský epos – chanson de geste (hrdinský epos z francúzskej literatúry – pôvodne boli spievané ľudovými spevákmi – trubadúrmi – 9. - 10. storočie. V 11. storočí boli prvýkrát zapísané. Neskôr podľa nich vznikali umelé eposy dvorských básnikov)

- zobrazuje obdobie Karola Veľkého, ktorý viedol výpravy proti pohanským Saracénom v Španielsku.


Dejová línia:

Hlavnou postavou uvedeného eposu je rytier Roland, veliteľ zadného voja krížovej výpravy. Počas bojov ho zradí nevlastný otec – Ganelon. Ganelona kráľ vyšle rokovať so saracénskym kráľom o prímerí. Ganelon naoko dohodne pokojný odchod Karla Veľkého, ale pri odchode vojska napadne so Saracénmi zadný voj, ktorému velí Roland. Roland statočne bojuje, má čarovný roh olifant, ktorý by ihneď privolal kráľa na bojisko. Zatrúbi na ňom až keď je na konci svojich síl. Praskne mu tepna na spánku a Roland zomiera. Kráľ sa ale vráti a v boji zvíťazí. Obsadí Zaragozu, o ktorú sedem rokov bojoval a Zaragoza sa stane kresťanským mestom. Zradcu neminie trest – odsúdia ho a rozštvrtia.



 

Historické eposy:


  • Vychádzajú zo skutočných historických udalostí (bohatiersky vychádza zo starých povestí a mytológie)

  • Vznikali v rôznych historických obdobiach

  • V jednotlivých historických obdobiach mali aj rôznu umeleckú výstavbu


 

SVÄTOPLUK – autorom je Ján Hollý

- dielo patriace do slovenskej klasicistickej literatúry

- hrdinský epos v dvanástich spevoch

- je napísaný časomerným hexametrom (šesťstopový verš), (časomiera je striedanie dlhých a krátkych slabík)

- napísaný v bernolákovčine

- v epose autor dodržal postupy antických eposov – upravil ich dobovým spôsobom, napr. obmedzil zásahy nadprirodzených síl do rozhodovania ľudí (Svätopluk vo svojom rozhodovaní nepodlieha vplyvu božstiev)

- vplyv antiky sa výrazne prejavil v epickej šírke diela – podrobné opisy, napr. súboja medzi Britwaldom a Svätoplukom, v epickom pokoji – podrobný výklad o pôvode Slovanov, v organizácii eposu – epos začína propozíciou a invokáciou

- propozícia – naznačenie predmetu, stručné naznačenie deja, vyjadrenie zámeru autora

- invokácia – vzývanie vyššej moci, múzy Umky, žiadosť o pomoc a inšpiráciu

- epos začína in medias res (uprostred udalosti), bez úvodných pasáží


Dejová línia:

Svätopluk sa nachádza v nemeckom zajatí, prosí Boha o vyslobodenie. Spolčil sa s  Nemcami proti svojmu strýkovi Rastislavovi, vydal ho Nemcom a dovolil, aby ho oslepili. Neskôr uväznia aj Svätopluka. V temnici Svätopluk ľutuje, že sa stal kráľom a predstavuje si, ako by slobodne žil, keby bol pastierom oviec pod Tatrami. Karolmanovi vo sne prikáže Boh oslobodiť Svätopluka a vrátiť mu kráľovskú berlu Rastislava. Oslobodí ho len za cenu zrady, musí spolupracovať s Nemcami. Aby zväzok bol pevnejší, sľúbi mu za ženu svoju dcéru Adelaidu. Svätopluk súhlasí. Slováci sú sklamaní zradou toho, v ktorého dúfali. Svätopluk ostal u Karolmana, ktorý na počesť budúceho zaťa zorganizuje rytierske hry a hostinu. Na nej Svätopluk rozpráva o pôvode Slovanov.

Karolman daruje Svätoplukovi zbroj, najkrajší je štít, na ktorom je vyobrazený sv. Michal, ako bojuje so Satanášom. V novej zbroji sa Svätopluk pripojí k nemeckým (báborským) vojskám a tiahnu na Dunaj. Černobog, slovanský boh, rozvodní Moravu, ale Svätopluk dá príkaz bojovať ďalej. Vojsko útočí na Devín, kde Svätopluk predstúpi pred Slavomíra a informuje ho o zámeroch Karolmana (oženiť ho s Adelaidou a navrátiť mu kráľovskú hodnosť). Svätopluk sa rozhodne zostať pri svojich rodných a bojovať proti Nemcom.

Nastáva posledná bitka. Svätopluk bojuje hrdinsky a má pomoc i na nebesiach. Sv. Cyril prosí Pána Boha o pomoc a jeho prosby sú vyslyšané. Kresťanský Boh porazí pohanského a Svätopluk porazí Britwalda.

V diele vystupujú aj bohovia, zasahujú do deja (kresťanský Boh, pohanský boh Černobog). Kresťanský Boh usmerňuje činy ľudí, prihovára sa im v sne a oznamuje im svoju vôľu, posiela anjela – strážcu.


 

KONRAD WALLENROD – autorom jeAdam Mickiewicz

- epos patrí do poľskej romantickej literatúry

- historický epos


Hlavnou postavou je Konrad Walenrod, člen porobeného litovského národa, ktorý sa rozhodol vzdať sa svojho osobného šťastia, len aby pomohol svojmu porobenému národu. Je ochotný obetovať aj svoj život. Za svoj národ môže bojovať len tak, že využije zradu a pretvárku, získa dôveru križiakov, stane sa ich veľmajstrom. Napokon vojská križiakov pošle do záhuby. Hlavný hrdina v závere eposu zomiera.



 

Idylické eposy:


  • Zobrazujú udalosti z dedinského života

  • Zobrazujú život blízky prírode

  • Pozadie deja často tvoria významné historické udalosti


Medzi idylické eposy patrí napr. dielo:


HERMAN A DOROTHEA - autorom je J. W. Goethe

- dielo patrí do nemeckej romantickej literatúry


BĚLA – autorom je K. Kuzmány – dielo patrí do slovenskej preromantickej literatúry



 

Komické eposy:


  • Vznikali ako paródia (posmešné napodobňovanie) iného vážneho, napr. hrdinského eposu

  • Dej je bezvýznamný, nízky

  • Využité sú ale výstavbové a štylistické prvky eposu

  • Prvé komické eposy vznikli už v antickej literatúre a parodovali vtedajšie homérske eposy

  • Patrí sem napr. dielo BATRACHOMYOMACHIA – ŽABOMYŠIA VOJNA



 

Zvieracie eposy:


  • Hlavnými hrdina sú teda zvieratá

  • Vznikol v stredoveku

  • Vychádzal zo starších literárnych a ľudových rozprávaní o zvieratách

  • Ide o meštiansku paralelu rytierskeho eposu


Medzi zvieracie eposy patrí napr. dielo ROMAN DE RENART z francúzskej literatúry



 

Duchovné eposy:


  • Námet čerpali z Biblie

  • Slúžili najmä potrebám náboženstva

  • Po stránke výstavby a štylistiky sa v mnohom podobali hrdinskému a historickému eposu


Patrí sem napr. dielo STRATENÝ RAJ – autorom je John Milton a dielo patrí do anglickej barokovej literatúry



 

Moderné (reflexívne) eposy:


  • Takto označujeme veľké epické skladby od čias romantizmu

  • Nazývame ich aj lyrickoepickou básnickou poviedkou

  • Výrazným prvkom moderného eposu sú subjektívne a reflexívne prvky

  • Uplatňuje sa v nich subjekt autora


Prvým tvorcom lyrickoepickej básnickej poviedky v európskej literatúre bol


GEORGE GORDON BYRON - CHILDE HAROLDOVA PÚŤ

- anglická romantická literatúra

- epos v 42 spevoch

- obsahuje autobiografické prvky

- básnik dielom vniesol do literatúry typ hrdinu – individualistu, ktorý hlboko prežíva svoj konflikt so svetom a osamotene bojuje za slobodu, proti bezpráviu, tyranii a útlaku


Autor sa v roku 1809 vydal na cestu po Európe a Malej Ázii. Na ceste spoznával rôzne krajiny, ich kultúru, hospodársky a politický vývoj, zvyky a obyčaje ľudí. Svoje zážitky neskôr premietol do diela Childe Haroldova púť. Sklamaný pokryteckou spoločnosťou a svojím manželstvom sa napokon rozhodol natrvalo opustiť vlasť. Keď v roku 1821 začalo Grécko bojovať proti Turkom, pomáhal financovať a organizovať vojenskú výpravu. Gréci ho dodnes uctievajú ako národného hrdinu.


Dejová línia:

Childe Harold, potomok starého šľachtického rodu, znechutený vlastným životom, pokrytectvom spoločnosti, sociálnymi a politickými pomermi opúšťa svoju vlasť a vydáva sa na cestu do Európy. Prichádza do Portugalska, vtedy obsadeného anglickou armádou, do Španielska, bojujúceho s Napoleonom, prechádza neskôr cez Albánsko a Grécko, Bruselom cez údolie Rýna až do Álp. Jeho cesta vedie napokon na Apeninský poloostrov a končí na pustom pobreží.

V diele autor opisuje kraje, ktorými prechádzal, ich obyvateľov, prírodné scenérie, pamiatky, vedie úvahy o kultúre, politike, hospodárstve,...


Názvom moderný epos môžeme označiť aj diela:


MÁJ – K. H. Mácha – česká romantická literatúra

SMRŤ JÁNOŠÍKOVA – J. Botto – slovenská romantická literatúra

DETVAN – A. Sládkovič – slovenská romantická literatúra

HÁJNIKOVA ŽENA – P. O. Hviezdoslav – slovenská realistická literatúra



 

Zopakujte si:

  1. Definujte epos ako literárny druh.

  2. Vymenujte základné druhy eposov a ich znaky.

  3. Charakterizujte tvorbu Homéra a jeho dva veľké eposy.

  4. Definujte lyrickoepickú poviedku, resp. moderný epos.


 

Použitá literatúra:


CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4