Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová
Európska baroková literatúra – 16. – 18. stor.
Pôvod slova nie je úplne jasný, asi portugalský, resp. tal. – barocco – perla nepravidelných tvarov.
Počiatky literárneho smeru – Taliansko a Španielsko.
Spoločensko – historické podmienky:
- súperenie panovníckych rodov v Európe o moc
- reformácia a protireformácia
- náboženské boje
- vojnové konflikty – tridsaťročná vojna (konflikt medzi katolíkmi a protestantmi v rímsko – nemeckej ríši)
- české stavovské povstanie (povstanie proti habsburskému cisárovi Ferdinandovi II.)
- vznik absolutistických monarchií (napr. neobmedzená vláda francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.)
- turecké vpády
- sociálny útlak
- živelné pohromy a epidémie
Zložité historické obdobie vyvolalo:
- pesimizmus ľudí
- beznádej
- zúfalstvo
- nedôveru v pozemský život, v človeka
- pocit pominuteľnosti a márnosti pozemského života (vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť)
- rast uvedomenia si dôležitosti kresťanskej viery, človek sa viac obracia k Bohu
Znaky barokovej literatúry:
Dekoratívnosť – ozdobnosť
Pompéznosť – nádhera
Patetickosť – nadnesenosť
Zmyslovosť – senzualita, vnímateľnosť zmyslami
Zmyselnosť – záľuba v erotike, v sexualite
Hyperbolizácia negatívnych javov - zveličovanie
Duchovnosť - náboženskosť
Mysticizmus – záhadnosť, tajuplnosť
Nedôvera v rozum - iracionalizmus
Monumentalita - snaha ohromiť
Pátos - vzletnosť
Citovosť až exaltovanosť – prepiata výstrednosť
Kontrasty - túžba po živote – strach zo smrti
myšlienka na večnosť – svetská radosť
dobro – zlo
nádej na vykúpenie a hrôza z večného zatratenia
Absolutizácia viery Odklon od prírody
Veľkolepý knižný štýl – zložité trópy a figúry (opakom je nižší štýl – jednoduché zobrazovacie prostriedky) - alegória, hyperboly, metafory, symboly, zdrobneniny, oxymorá, antitézy, perifrázy, slovné hry, synonymá,...
Žánre:legenda, duchovná pieseň, epos, reflexívna lyrika
Rozdelenie barokovej literatúry:
Náboženský barok: katolícky a protestantský
Svetský barok: šľachtický, meštiansky a ľudový
Rokoko – predstavuje zavŕšenie baroka
- názov sa odvodzuje od slova rocaille (rokaj) - lastúra (výrazný dekoratívny prvok doby)
- hlavné znaky: nežnosť, veselosť, hravosť, koketný pôvab, zdrobnenosť foriem
Talianska baroková literatúra
Torquato Tasso /1544 – 1595/ - básnik
Oslobodený Jeruzalem – hrdinský epos o osudoch prvej križiackej výpravy na oslobodenie Jeruzalema od pohanskej poroby, epos o boji medzi kresťanskými a moslimskými bojovníkmi. Kresťanom pomáha Boh a anjel Michal, moslimom Lucifer s diablami. Epos obsahuje množstvo príbehov, ktoré vrcholia dobytím Jeruzalema križiakmi.
Anglická baroková literatúra
John Milton /1608 – 1674/ - básnik, prozaik
Stratený raj – duchovný epos
Zobrazuje históriu Zeme i ľudstva, vychádza z Biblie, zobrazuje stvorenie vesmíru, Adama a Evu a ich príbeh, potopu sveta, narodenie Ježiša Krista, formovanie kresťanskej cirkvi, Satanovu vzburu voči Bohu, neustály boj dobra a zla. Celá zobrazovaná história Zeme a ľudstva končí autorovou súčasnosťou. Dielo má aj autobiografické prvky, autor teda na niekoľkých miestach hovorí aj sám o sebe.
Raj znovu nájdený – duchovný epos. Je tiež inšpirovaný Bibliou, najmä námetom pokúšania Krista Satanom.
Nemecká baroková literatúra
Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen – /asi 1621 – 1679/ - prozaik
Autor mnohých pikareskných próz, v ktorých zobrazil ťažké časy tridsaťročnej vojny. Vytvoril v nich typy jednoduchých prešibaných ľudí, ktorí bojujú s ťažkosťami života.
Hrdinom uvedených próz je picaro alebo picara – darebák, huncút.
Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – román o osudoch jednoduchého chlapca S. Simplicissima, ktorého vychoval zbožný pustovník – v skutočnosti šľachtic a jeho otec. Počas tridsaťročnej vojny a po smrti vychovávateľa sa dostal medzi vojakov, putoval vojnovou Európou, zažíval rôzne dobrodružstvá, uvedomoval si mnohé negatíva sveta a doby. Napokon ostal znechutený svetom a dobou a rozhodol sa pre pustovnícky život na neobývanom ostrove. Román poskytuje pestrý obraz tridsaťročnej vojny. V románe sa nachádzajú historické prvky i autobiografické.
Česká baroková literatúra
Jan Amos Komenský /1592 – 1670/ - pedagóg, filozof, historik, prekladateľ, básnik
Didactica Magna /Veľká didaktika/ - najvýznamnejší pedagogický spis. Obsahuje najdôležitejšie zásady modernej pedagogiky, prepracovaný systém výchovy a vzdelávania.
Hlavné pedagogické zásady J. A. Komenského:
Názornosť
Primeranosť
Postup od známeho k neznámemu, od jednoduchšieho k zložitejšiemu
Učiť vedomostiam i zručnostiam
Škola pre všetkých bez ohľadu na majetok, pohlavie
Ovládanie cudzích jazykov
Potreba disciplíny
Dôraz na telesnú výchovu
Informatorium školy mateřské – o výchove detí v predškolskom veku v rodine
Janua linguarum reserata /Brána jazykov otvorená/ - prvá moderná učebnica latinčiny
Orbis pictus /Svet v obrazoch/ - ilustrovaná učebnica cudzích jazykov
Labyrint světa a ráj srdce – nábožensko-filozofické dielo
Svetový literárny klasicizmus – 17. – 18. storočie
Názov klasicizmus je odvodený z lat. slova classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný.
Počiatky klasicistickej literatúry – Francúzsko – za vlády Ľudovíta XIV. (nazývaný aj Kráľ Slnko)
Spoločensko-politické podmienky:
- koniec vojnových konfliktov v Európe (len miestne strety)
- koniec obdobia živelných pohrôm a epidémií
- koniec tureckej expanzie
- blíži sa koniec feudálnych vzťahov založených na pôde
- začína rozvoj vedy a techniky
- začína rozvoj priemyselného podnikania – výroba
- rastie vplyv meštianstva
Podmienky pre život človeka sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšujú, vytráca sa pesimizmus, smútok, narastá kritika cirkvi, ktorá je považovaná za prekážku pokroku.
Výrazný vplyv nadobudol racionalizmus (z lat. ratio – rozum) – filozofia, ktorá vyzdvihuje rozum a rozumové poznanie. Zakladateľom a hlavným šíriteľom racionalizmu bol René Descartes. Je známy najmä výrokom: „Myslím, teda som!“ (Cogito ergo sum).
Klasicizmus sa rozvíjal aj pod vplyvom osvietenstva – politická a spoločenská ideológia 18. storočia, ktorá sa usilovala o reformu cirkvi a feudálneho spoločenského zriadenia. Zdôrazňovala rovnosť ľudí, právo človeka na slobodu myslenia a presvedčenia. Výrazne vyzdvihovala hodnotu vzdelania. Odmietala despotickú vládu. Hlavnými predstaviteľmi boli Denis Diderot - Encyklopédia, Voltaire – Filozofické listy, Candide alebo optimizmus.
Najvyšším zákonom klasicizmu je súlad pravdy, krásy a dobra.
Znaky klasicistickej literatúry:
1. Vychádza z antiky a antických vzorov – predovšetkým z tvorby a názorov Aristotela.
2. Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody.
3. Podľa antického vzoru má prísne teoretické zásady a praktické pravidlá.
4. Zameriava sa na spoločenské a mravné problémy.
5. Nezobrazuje človeka takého, aký je, ale aký by mal byť – vytvára typy postáv zovšeobecnením charakterových vlastností (lakomec, pokrytec).
6. Hlavným konfliktom v dielach je konflikt medzi citom a povinnosťou.
7. Rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké - óda, epos, tragédia, elégia
nízke – bájka, satira, komédia
Prelínanie žánrov sa nepripúšťalo.
8. Rozlišuje vysoké a nízke témy. Vysoké témy sa týkajú historických tém a života vyššej spoločnosti, nízke témy života nižších spoločenských vrstiev a súčasnosti.
9. Nastal výrazný rozvoj dramatickej tvorby – predovšetkým tragédie a komédie.
10. V dráme bola dodržiavaná Aristotelova zásada troch jednôt:
- jednota deja – hra mala jednoduchý dej, bez rôznych vedľajších odbočení
- jednota miesta – hra sa odohrávala na jednom mieste
- jednota času – všetko sa odohralo v priebehu 24 hodín
11. V klasicistickej dráme často vystupovala postava rezonéra– komentuje dej, vyjadruje názor autora.
12. Typickým veršom klasicistickej literatúry bol alexandrín– 12-slabičný verš s dierézou po šiestej slabike.
Presné pravidlá klasicistickej literatúry zveršoval Nicolas Boileau-Despréaux v diele Básnické umenie.
Pierre Corneille – 1606 – 1684 – francúzsky dramatik a básnik, tvorca tragédie
Cid – veršovaná tragédia s námetom zo španielskych dejín. Hra o konflikte medzi láskou a cťou, o potláčaní osobných citov, o snahe splniť si svoje občianske a morálne povinnosti.
Dej sa odohráva v Seville v 11. storočí. Don Rodrigo sa bude onedlho ženiť s Jiménou (Chiménou), dcérou dona Goméza. Don Goméz veľmi urazí Rodrigovho otca tým, že mu vylepí zaucho. Rodrigo sa rozhodne pomstiť urážku otca a v súboji zabije Jiméninho otca. Jiména sa rozhoduje medzi láskou k Rodrigovi a povinnosťou pomstiť smrť otca. Napokon sa rozhodne žiadať potrestanie Rodriga, hoci ho miluje. Rodrigo vloží svoj život do jej rúk, ale ona nie je schopná ho zabiť. Rodrigovi sa medzitým podarí poraziť nepriateľských Maurov, ľud ho začne oslavovať a kráľ mu udelí čestný prídomok Cid – Pán. Vzápätí bojuje Rodrigo o Jiménu s donom Sanchom. Víťaz sa má stať jej manželom. Rodrigo v súboji zvíťazí, kráľ rozhodne, že po roku Jiméninho smútku a Rodrigovej ďalšej výprave proti Maurom sa zoberú.
Cinna – hra o umení veľkoryso odpúšťať slabším
Luhár - komédia
Nicoméde – politická dráma
Jean Racine – 1639 – 1699 – francúzsky dramatik, tvorca „psychologickej tragédie“
Faidra – psychologická tragédia zachytávajúca zhubný vplyv vášne ničiacej aj blízkych ľudí, ktorí jej podľahli. Príbeh gréckej kráľovnej, ktorú zachvátila veľká nenávisť k vlastnému synovi.
Jean-Baptiste Poquelin - Moliére – 1622 – 1673 – francúzsky dramatik, divadelník, riaditeľ divadelnej spoločnosti
Je považovaný za najvýznamnejšieho tvorcu klasicistickej komédie. Napísal 33 dramatických diel.
Tartuffe – hra zobrazujúca pokrytectvo a svätuškárstvo, jeho snahou bola kritika cirkvi a donášačstva.
Mizantrop – odľud, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa ich. Hra je zameraná na kritiku šľachty a jej vypočítavosti.
Meštiak šľachticom Škola žien Škola mužov Zdravý nemocný Don Juan,...
Lakomec – komédia v piatich dejstvách
Bohatý lakomý vdovec Harpagon (lat. harpago – koristník) rozmnožuje svoj majetok úžerou. Je posadnutý peniazmi a majetkom a podriaďuje im úplne všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu, svoj osobný citový život. Jeho dcéra Elise sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom, syn Cléante miluje chudobné dievča Mariannu. Mariannu si chce zobrať Harpagon a Cléante sa má oženiť s bohatou vdovou. Elisu chce Harpagon vydať bez vena za starnúceho boháča Anselma. Harpagon zistí, že sa mu stratili peniaze. Ukryl mu ich šibalský sluha. Harpagon je ochotný kvôli peniazom vydať na šibenicu kohokoľvek, svojich najbližších, sám seba. Keď mu sľúbia, že sa peniaze nájdu, pristúpi aj k tomu, aby sa konala svadba Elise s Valérom a Cléanta s Mariannou, lebo zistí, že sú to deti Anselma, ktorý uhradí všetky svadobné náklady.
Vďaka vtipnej zápletke, výborným dialógom a výstižnej psychologizácii postáv vytvoril autor všeľudský typ človeka, ktorého ovládajú majetnícke sklony. Hra síce dodržiava jednotu deja, miesta a času, ale je napísaná v próze, čo odporovalo klasicistickým zásadám.
Jean de la Fontaine - 1621 – 1695 – básnik
Preslávil sa predovšetkým svojimi bájkami, ktoré písal ako malé drámy. Ich cieľom bolo ukázať negatíva francúzskej spoločnosti v 17. storočí.
Bájky – dvanásťzväzkové dielo. Prinieslo satirický obraz doby, ostrú kritiku klamstva, podvodov, ohovárania, intríg,...
Carlo Goldoni – 1707 – 1793 – taliansky dramatik, autor komédií
Žil vo Francúzsku v období vlády Ľudovíta XIV. a dodnes je najhrávanejším talianskym dramatikom. Zameral sa na obraz meštianskych a ľudových vrstiev.
Sluha dvoch pánov Mirandolina
Grobiani
Zopakujte si:
-
Vysvetlite historické okolnosti vzniku baroka a klasicizmu.
-
Vysvetlite literárne znaky jednotlivých literárnych období, porovnajte ich.
-
Definujte osvietenstvo a jeho význam pre európsku literatúru.
-
Podrobnejšie priblížte z každého obdobia jedného autora a jeho literárnu tvorbu.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma. Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1987. OBZOR. Bratislava. ISBN 65-004-87
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda. Bratislava. ISBM 80-07-01037-8
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-7358-028-4