Roztoky sú homogénne zmesi dvoch alebo viacerých látok, ktorých zastúpenie môžeme v určitých medziach meniť. Skladajú sa z rozpúšťadla a rozpustnej látky. Vo vodných roztokoch je vždy rozpúšťadlom voda, v ostatných považujeme za rozpúšťadlo prevládajúcu zložku sústavy.

Podľa skupenstva ich delíme na:

a) plynné (vzduch)
b) kvapalné (pitná voda)
c) tuhé (zliatiny)
 
Roztok vzniká rozpúšťaním látok v danom rozpúšťadle, pritom môžu nastať dva krajné prípady:
a. rozpúšťaná látka sa postupne rozptyľuje medzi častice rozpúšťadla, z roztoku ju možno získať v nezmenenej forme (napr. rozpúšťame kyslíka, dusíka, cukru vo vode)
b. medzi rozpúšťacou látkou a rozpúšťadlom prebieha chemická reakcia, ktorá natrvalo mení charakter rozpúšťacej látky (napr. rozpúšťanie kovov v kyselinách, amoniaku vo vode)
 
 
Vodné roztoky sú súčasťou prírody, nachádzajú sa v telách rastlín a živočíchov, ľudský organizmus tvorí 75% vody. Môžu vzniknúť rozpustením:
a) plynov vo vode (O2, Cl2, N2)
b) kvapalín vo vode (etanol)
c) tuhých látok vo vode (NaCl, NaOH).

Látky sa vo vode rozpúšťajú do vtedy, kým nevznikne nasýtený roztok – za časovú jednotku sa rozpustí taká hmotnosť látky aká sa z roztoku vylúči. Rozpustnosť závisí od teploty, pri plynoch aj tlaku. Ak sa v roztoku nachádza menej látky aká je rozpustnosť pri danej teplote, hovoríme, že roztok je nenasýtený. Roztoky, ktoré obsahujú voľne pohyblivé ióny, vedú elektrický prúd a nazývajú sa elektrolyty. Vo vode sa dobre rozpúšťajú látky s iónovou štruktúrou (NaCl) – ióny sú vytrhávané molekulami vody z kryštálu – ióny sa obaľujú molekulami vody – hydratujú sa. Štiepenie látok v roztoku na ióny sa nazýva elektrolytická disociácia.
 
 
Rozpustnosť látky v danom rozpúšťadle je určená hmotnosťou látky, ktorú možno pri daných podmienkach rozpustiť. Silné elektrolyty sú zlúčeniny, ktoré sú v roztoku takmer iba vo forme iónov (úplne disociujú). Slabé elektrolyty sú zlúčeniny, ktoré sú v roztoku väčšinou vo forme elektroneutrálnych molekúl a len čiastočne vo forme iónov (sú málo disociované).
 
 
Vyjadrovanie zloženia roztokov:
 
Zloženie roztokov vyjadrujeme udaním hmotnosti, objemu alebo látkového množstva rozpúšťanej látky v určitom objeme alebo hmotnosti roztoku.
Spôsoby vyjadrovania:

1. hmotnostný zlomok w látky A udáva hmotnosť m(A) látky A v roztoku s celkovou hmotnosťou roztoku w(A) = m(A)/mo (v %). Napr. 100g 36% o NaOH = 36g NaOH a 64g H2O.

2. objemový zlomok je daný pomerom objemu látky A a objemu celého roztoku

3. mólová koncentrácia c látky A v roztoku je daná pomerom látkového množstva látky A a objemu roztoku c = n(A)/V (mol.dm-3).
 
Zloženie roztoku látky A môžeme zmeniť niekoľkými spôsobmi: Zmiešaním dvoch roztokov látky A s rôznym zložením, ich zmiešaním môžeme pripraviť roztok s požadovaním hmotnostným zlomkom. Na výpočet potrebných roztokov používame tzv. zmiešavaciu rovnicu: m1.w1 + m2 .w2 = m.w, m1.w1 + m2 .w2 = (m1 + m2).w. Zrieďovaním – používame vodu, ktorá predstavuje čisté rozpúšťadlo, teda w = 0

Zrieďovacia rovnica:

voda = 0
m1.w1 + m2 .w2 = (m1 + m2).w
m1.w1 = (m1 + m2).w
 
Zahusťovaním – pridaním čistej látky, ktorej w bude 100% čiže 1 m1.1 + m2 .w2 = (m1 + m2).w.
Plynné roztoky – molekuly jedného plynu rozptýlené medzi molekulami iného plynu
Kvapalné roztoky – molekuly alebo ióny nízkomolekulových látok rozptýlené v kvapaline.
Pevné roztoky – jednotlivé atómy jednej pevnej látky rozptýlené medzi časticami inej pevnej látky.
 
 
Známka : 2
 
 
Hodnotenie:

 

Referát, čo sa týka formálnej stránky by mohol byť spracovaný prehľadnejšie, chýba mi zvýraznenie nadpisov, hlavných pojmov a podobne. Formálna chyba je aj v červeno označených vzorcoch – je nesprávne indexovanie (O2,...m1, m2,w1, mol.dm-3).
V referáte chýba príklad, na základe ktorého si žiaci lepšie precvičia výpočet použitím zmiešavacej rovnice. Spomenula by som aj závislosť rozpúšťania látok od teploty, tlaku a podobne, poprípade by som referát doplnila o obrázky.