Vypracovala: Martina Ebertová

 



Los primeros habitantes de España fueron los íberos, los cuales dieron el nombre de Iberia a la península. Luego vinieron los celtas. Desde el siglo VI hasta el siglo III antes de nuestra era llegaron a Iberia y fundaron colonias en sus costas los griegos, los cartagineses y los fenicios, que dieron a Iberia el nombre de Hispania.

Desde el siglo II antes de Jesucristo hasta el siglo V de la era cristiana dominaron la península los romanos. Durante esa época la península llegó a ser una de las provincias más importantes del imperio romano. En España los romanos dejaron su lengua, sus costumbres, su religión, sus leyes y sus ideas sobre el gobierno. Se construyeron teatros, caminos, puentes, acueductos y otras obras públicas. Buen ejemplo de la obra de los romanos es el acueducto de Segovia que está en uso todavía. está construido de piedras grandes, sin argamasa de ninguna clase. Otra obra romana es el teatro de Sagunto que está al norte de la ciudad de Valencia.

A la caída del Imperio romano ocuparon la península los visigodos y otras tribus germánicas.

A principios del siglo VIII /en el año 711/ invadieron la península los moros y no fueron expulsados hasta el año 1492. Córdoba fue el centro de la civilización de los moros, considerada en el siglo X como la más avanzada de Europa. No lejos de Córdoba está Granada que fue la última capital de los moros. Allí se encuentra la famosa Alhambra, con sus magníficos patios, sus bellos jardines y sus alegres fuentes. Al abandonar a España, los moros dejaron en ella influencia decisivas en la lengua, la literatura, la arquitectura, el arte, la música, el comercio y la agricultura. La guerra de reconquista que duró más de siete siglos la terminaron los reyes católicos Isabel de Castilla y Fernando de Aragón en el año 1492 con la toma de Granada.

 

Conseguida la unidad religiosa y política, los reyes católicos comenzaron a interesarse, por la expansión del país y por fin decidieron a ayudar a un pobre explorador italiano, Cristóbal Colón. El 12 de octubre de 1492 descubrió Colón el nuevo continente América. Casi toda la América del Sur, Centroamérica, las Antillas fueron posesiones españolas.

A la muerte de Fernando de Aragón /1516/ ocupó el trono su nieto Carlos V /fue el primer rey de la Casa de Austria/. Durante su reinado se llevó a cabo la conquista de México y gran parte de Centroamérica y América del Sur.

Carlos V entregó su dominio donde “no se ponía el sol” a su hijo Felipe II /1556-1598/. Este período se llama el Siglo de Oro de las artes y las letras españolas. En la pintura brillaron Murillo, Velázquez, El Greco. Entre los escritores Lope de Vega, Calderón de la Barca, Miguel de Cervantes, cuyo inmortal Don Quijote es una joya de la literatura universal.

Los siguientes reyes no tenían tantos éxitos. El comienzo de la decadencia del poder de España fue la derrota de la Armada Invencible de Felipe II en 1588 por el almirante inglés Sir Francis Drake. El rey Felipe II intentó invadir Inglaterra con la Armada Invencible que contaba de 127 barcos, 2000 cañones y aproximadamente 30000 hombres. Los ingleses al mando de Drake derrotaron a la Armada. Una tempestad se encargó de destruir lo que quedaba de la que fue impresionante flota.

 

Durante el reino de Felipe V de Borbón en el siglo XVIII España perdió sus posesiones en Europa: en Italia /Nápoles, Sicilia, Cerdeña/, en Holanda, en Bélgica, y también el peñón de Gibraltar y la isla de Menorca.

En el siglo XIX los acontecimientos más importantes fueron la invasión de Napoleón, la guerra por la Independencia del pueblo español /hasta 1814/, la lucha de los españoles contra el absolutismo del rey, la pérdida de las colonias americanas. Durante el reinado de Alfonso XIII perdió España en el año 1898 los últimos restos de su imperio colonial: Cuba, Puerto Rico y Filipinas.

Los acontecimientos de la Primera Guerra Mundial contribuyeron a fortalecer el movimiento democrático republicano que triunfó en las elecciones en 1931. El rey Alfonso XIII tuvo que abandonar el país y fue proclamada la república.

El 18 de julio de 1936estalló una rebelión armada bajola dirección del general Francisco Franco. Durante casi 33 meses resistió la república a los generales sublevados. Después del año 1939 hasta 1975 España se hallaba bajo el gobierno del general Franco y su Falange /fue el único partido político legal entonces en España /.

En 1969 las Cortes, con la aprobación de Franco, proclamaron al príncipe don Juan Carlos de Borbón, nieto de Alfonso XIII, como heredero al trono y al título del rey.

Al morir el general Franco, en 1975, Juan Carlos asumió al trono. Poco después el joven monarca proclamó a España como una democracia parlamentaria donde todos los partidos políticos eran legales.


 

 

Preklad do slovenčiny

 

Dejiny Španielska v skratke


Prvými obyvateľmi Španielska boli Iberovia, ktorí dali polostrovu meno Ibéria. Potom prišli Kelti. Od šiesteho storočia až do tretieho storočia pred našim letopočtom prišli do Ibérie Gréci, Kartáginci a Feničania, ktorí dali meno Ibérii Hispánia, a založili si na pobreží svoje kolónie.

Od druhého storočia pred naším letopočtom až do piateho storočia nášho letopočtu vládli polostrovu Rimania. V tomto období sa z polostrovu stala jedna z najdôležitejších provincií rímskej ríše. Rimania priniesli do Španielska svoj jazyk, zvyky, náboženstvo, zákony a predstavy o vláde. Postavili sa divadlá, cesty, mosty, akvadukty a ďalšie verejné stavby. Dobrým príkladom rímskych stavieb je akvadukt v Segovii, ktorý funguje dodnes. Je postavený z obrovských kameňov bez použitia akejkoľvek malty. Ďalším dielom Rimanov je divadlo v Sagunte, ktoré sa nachádza severne od mesta Valencia.

Po páde Rímskej ríše obsadili polostrov Vizigóti a ďalšie germánske kmene.

 

Začiatkom ôsmeho storočia /v roku 711/ napadli polostrov Maurovia a podarilo sa ich vyhnať až v roku 1492. Córdoba bola centrom maurskej civilizácie a v desiatom storočí bola považovaná za najvyspelejšie mesto v Európe. Neďaleko od Córdoby sa nachádza Granada, ktorá bola posledným mestom Maurov. V Granade je slávna Alhambra, jej nádherné dvory, krásne záhrady a veselé fontány. Predtým než Maurovia opustili Španielsko, zanechali tu rozhodujúci vplyv v jazyku, literatúre, architektúre, umení, hudbe, obchode a poľnohospodárstve. Vojna o znovu dobytie – tzv. Rekonkistu, trvala viac ako sedem storočí. Dobytím Granady ju v roku 1492 ukončili katolícki králi Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky.

Dosiahnutím náboženskej a politickej jednoty sa začali katolícki králi zaujímať o rozšírenie území a nakoniec sa rozhodli pomôcť chudobnému talianskemu objaviteľovi Krištofovi Kolumbovi. 12. októbra 1492 Kolumbus objavil nový kontinent, Ameriku. Takmer celá Južná, Stredná Amerika a Antily boli španielskymi kolóniami.

Po smrti Ferdinanda Aragónskeho /1516/ zasadol na trón jeho vnuk Karol V. /bol prvým kráľom z rodu Habsburgovcov/. Počas jeho vlády sa podarilo dobyť Mexiko a veľká časť Strednej a Južnej Ameriky.

Karol V. odovzdal vládu krajiny, nad ktorou "slnko nikdy nezapadá", svojmu synovi Filipovi II. /1556-1598/. Toto obdobie sa volá Zlatý vek španielskeho umenia a literatúry. V maliarstve zažiarili Murillo, Velázquez, El Greco. Medzi spisovateľmi Lope de Vega, Calderón de la Barca, Miguel de Cervantes, ktorého nesmrteľný Don Quijote je klenotom svetovej literatúry.

 

Nasledujúci králi neboli takí úspešní. Začiatkom dekadencie španielskej moci bola porážka Neporaziteľnej Flotily Filipa II. v roku 1588 britským admirál Sirom Francisom Drakeom. Kráľ Filip II. sa pokúsil napadnúť Anglicko s Neporaziteľnou Flotilou, ktorá mala 127 lodí, 2000 diel a asi 30.000 mužov. Briti pod velením Drakea porazili španielsku flotilu. Búrka zničila i to posledné, čo zostalo z tej úžasnej flotily.

Za vlády Filipa V. Burbónskeho v osemnástom storočí stratilo Španielsko svoje kolónie v Európe: v Taliansko /Neapol, Sicília, Sardínia/, v Holandsku, Belgicku, a Gibraltársku skalu a ostrov Menorka.

V devätnástom storočí boli hlavnými udalosťami invázia Napoleona, vojna za nezávislosť španielskeho ľudu /do roku 1814/, boj španielov proti absolutizmu kráľa, strata amerických kolónií. Počas panovania Alfonza XIII. stratilo Španielsko v roku 1898 svoje posledné kolónie: Kubu, Puerto Rico a Filipíny.

Udalosti prvej svetovej vojny prispeli k posilneniu demokratického republikánskeho hnutia, ktoré v roku 1931 vyhralo voľby. Kráľ Alfonz XIII. bol nútený opustiť krajinu a bola vyhlásená republika.

18. júla 1936 vypuklo ozbrojené povstanie pod vedením generála Francisca Franca. Počas takmer 33 mesiacov odolávala republika povstaleckým generálom. Po 1939 až do roku 1975 bolo Španielsko pod vládou generála Franca a jeho Falanga /bola to jediná legálna politická strana v tom čase v Španielsku/.

V roku 1969 vyhlásil Parlament so súhlasom Franca princa Juana Carlosa Borbónskeho, vnuka Alfonza XIII., za dediča trónu a titulu kráľ.

Po smrti generála Franca v roku 1975, nastúpil na trón Juan Carlos. Krátko potom vyhlásil mladý monarcha Španielsko za parlamentnú demokraciu, kde sú všetky politické strany legálne.


 

Použitá literatúra:

- maturitné poznámky

- vlastná tvorba