Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Zdroj:1.http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Friedrich_Wilhelm_Joseph_von_Schelling.png

 

F. W. J. Schelling sa narodil v Leonbergu v roku 1775. Vo svojich časoch bol veľmi výzmaným filozofom, ktorého učenie zaraďujeme medzi objektívny idealizmus. Študoval na univerzite v Jene teológiu spolu s J. Ch. F. Hölderlinom a G. W. F. Hegelom. Jeho učiteľom bol J. G. Fichte. V období štúdií ho veľmi oslovil romantizmus, ktorý výrazne ovplyvnil aj jeho filozofiu a učenie. Preto sa zameriaval nielen na teológiu ale aj na prírodné vedy. Fascinovalo ho intuitívne myslenie, príroda a emocionalita ako prístup romantizmu. Schellingveľmi rád verejne vystupoval, pričom sa snažil svojou filozofiou a svojimi názormi ovplyvniť svoju dobu. Vtedajší učenci ho nazývali Proteusom filozofie, lebo svoje učenie častokrát prehodnocoval a menil. Pracoval na univerzite v Erlangene, Mníchove, Berlíne, Würzburgu a v Jene, kde získal miesto profesora po Fichtem. Jeho tendencia "presadzovania sa" sa zmenila po smrti jeho manželky, z ktorej sa nikdy nespamätal a utiahol sa do ústrania. Nakoniec umrel v roku 1854 v Bad Ragazi.

Vo svojej filozofií sa venoval predovšetkým filozofii Fichteho, ktorého najprv považoval za vzor no neskôr si ho dovolil kritizovať. Základom všetkého existujúceho je tzv. "večný rozum". Večný rozum je pri tom zdroj duchovna ako aj materiálneho, sub jektívneho ako aj objektívneho. Subjektívne ako aj objektívne, duchovné ako aj materiálne sa vyvíjajú osobitne, ale na istej úrovni splývajú a stávajú sa opäť jedným.

 

Podľa Schellinga sa subjektívna stránka filozofie venuje subjektu (transcendentálny idealizmus). Subjekt je vedomie, ktoré sa vyvíja prostredníctvom protikladov. Človek poznáva najskôr seba a potom poznáva všetko ostatné cez seba Toto je cesta poznania od subjektívneho (poznám seba) po objektívne (cez seba poznam ostatné).

Objektívna stránka filozofie sa zaoberá objektom a teda prírodou a prírodným. Nazval ju aj "Naturfilozofia". Prírodou vlastne poznávame hmotu. A podľa Schellinga je hmota tiež istým druhom ducha tkz. nevedomého ducha. Príroda teda má duchovný základ. Príroda sa vyvíja cez protiklady – ich prekonávaním a sama sa núka subjektu, aby ju spoznával. Tým sa stáva osahom vedomia. Toto je teda vývin od neživej prírody až k vedomému. Je to cesta od objektívneho k subjektívnemu. Prebúdzanie nevedomého ducha k vedomiu.

 

Podľa Schellingovej teórie je subjekt a objekt len iný druh prejavu absolútneho ducha. Javia sa ako protiklady, ktoré však na istej úrovni splývajú. Vo vedomí človeka sa odzrkadľuje príroda (splynutie – v jedom vedomí je subjekt i objekt). Ideálny obraz splynutia objektívneho a subjektívneho je umelecké dielo. Práve umelecké dielo je podľa Schellinga najvyšším štádiom ľudského ducha. V ňom môžeme spoznať dokonalosť a úplnú slobodu. Obraz napr. stvárňuje objektívne vychádzajúce zo subjektívneho (Maliar maľuje "objektívno" ktoré má vo vedomí).

Schelling sa nám snaží svojou filozofiou naznačiť, že človek je súčasť prírody. K tomu záveru prichádzame tak cestou nevedomého ducha (objektívne - subjektívne) ako aj cestou vedomého ducha. (subjektívne – objektívne). Tieto revolučné myšlienky sú vrámci nemeckej filozofie veľmi zaujmavé a jedinečné.

V neskoršom období (po smrti svojej manželky) sa veľmi intenzívne začal venovať mystike. No zaujímala ho aj sloboda človeka a venoval sa aj teológií. Mystika ho úplne posadla až natoľko, že odvolal isté body svojho učenia. Svoju racionalistickú filozofiu vyhlásil za temnú a za rovnakú označil aj filozofiu Hegela. Za prazáklad sveta pritom začal považovať istú temnú iracionálnu vôľu (Vychádzalo to zo zjavenia). Schelling je dokonca považovaný za jedného zo zakladateľov iracionalistického myslenia (2 polovica 19. stor.). Svojou teóriou a učením ovplyvnil mnoho dnes veľkých filozofov svojej i novodobej doby, napr. Friedricha Nietzcheho, Arthura Schopenhauera poprípade M. Schelera a celý existencializmus.

Svoje učenie Schelling predstavil aj vo svojich dielach "Filozofia umenia", "Bruno, alebo o božskom a prirodzenom princípe veci" a taktiež v mnohých spisoch a článkoch, ktoré napísal ako profesor na univerzitách (predovšetkým v Jene).


Otázky na zopakovanie:


  1. Porozprávajte o Schellingovom živote

  2. Prečo bol učencami vtedajšej doby označený ako „Proteus filozofie“?

  3. Aké diela napísal Schelling?

  4. Kde možno podla Schellinga vidieť dokonalé splynutie objektívneho a subjektívneho?

  5. Čo je to "Naturfilozofia"?

  6. Čo považoval Schelling za prazáklad sveta (v jeho fáze po smrti manželky)

  7. Čo Schellinga najviac zaujmalo z oblasti filozofie po smrti manželky?



Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005


Zdroj obrázkov:

1. http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Friedrich_Wilhelm_Joseph_von_Schelling.png