Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Právny štát jeho znaky, funkcie, typy, formy



Každý jeden človek má už od svojej prirodzenosti potrebu žiť v spoločnosti iných ľudí. Tak vyhľadáva ľudské spoločenstvá, ktorých členom sa stáva. Je členom rodiny, skupiny priateľov, spolužiakov. Začleňuje sa aj do väčších spoločenstiev je členom celých združení či spolkov. Je však aj členom štátu, občanom. Občania sú zo štátom v právnom zväzku. Tento dôležitý zväzok, je základom suverenity štátu. Vrámci štátu má každý občan svoje práva a povinnosti. Aby bol každý občan plnohodnotným občanom, mal by svoje práva a povinnosti poznať a tiež ovládať základné štruktúry, organizácie a funkcie štátu.


 

Štát definícia


Štát ako forma sa vyvinula postupne premenou rodových a kmeňových politických- mocensko-riadiacich inštitúcií na štátne.

Štát sa všeobecne definuje ako hierarchický usporiadaný suverénny mocensko-riadiaci systém, skladajúci sa z ľudí (úradníkov), inštitúcií (orgánov), ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť.


 

Znaky štátu:


  1. štátna moc – je to verejná moc, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom štátnych orgánov (úrady, súdy, polícia, politika.......)

  2. suverenita štátu – sa chápe ako nezávislosť štátu. Rozlišujeme vnútornú nezávislosť (je to nezávislosť štátnej moci od inej moci vnútri štátu – napr. nezávislosť najvyššieho súdu od ostatnej moci) a vonkajšiu nezávislosť (je to nezávislosť voči ostatným krajinám. Tieto nemôžu zasahovať do vnútorných záležitostí štátu. Výnimkou je porušovanie ľudských práv – ako príklad môže poslúžiť útok USA na Afganistan, kde dochádzalo k porušovaniu ľudských práv skupinou Al Káida)

  3. štátne územie – je to priestor (územie) na ktorom sa vykonáva štátna moc.

  4. štátne občianstvo – je to príslušnosť k danému štátu. Príslušnosťou k istému štátu sa človek (potom už občan) zaväzuje dodržiavať zákony štátu, taktiež vykonávať svoje povinnosti a má nárok na všetky svoje práva vyplývajúce zo vzťahu občan – štát.

  5. štátne symboly – patria k nim štátna vlajka, štátny znak, štátna pečať, štátna hymna. Sú to symboly, ktoré slúžia na označenie štátu. Sú jedinečné a vychádzajú z tradície štátu. Symboly jedného štátu, druhý nepoužíva.


 

Funkcie štátu


Funkcie štátu možno rozdeliť do dvoch skupín a to na vnútorné funkcie a vonkajšie funkcie.

Vnútorné funkcie štátu sú:

 

  1. bezpečnostná – zaistenie bezpečnosti, zdravia občanov a ich majetku, zaistenie fungovania všetkých štátnych orgánov a inštitúcií.

  2. právna – zaistenie rešpektovania právneho poriadku štátu vo všetkých oblastiach

  3. ekonomické - zabezpečenie pravidiel chodu ekonomiky.

  4. sociálna – zabezpečenie občanov štátu počas choroby, staroby, straty prostriedkov na slušný život a jedlo.

  5. kultúrna – staranie sa o kultúru štátu, kultúrne dedičstvo, kultúrne vzdelanie obyvateľov, podpora školstva.


 

Vonkajšie funkcie štátu sú:

 

  1. zabezpečovanie dobrých vzťahov s inými štátmi – je to pôda diplomacie.

  2. regulácia zahraničného obchodu – ide o stanovanie obchodných podmienok importu a exportu.

  3. obrana územia – ide o prípadné odvrátenie útoku na krajinu, alebo účasť na medzinárodnej vojenskej akcii na zamedzenie terorizmu.


 

Typy štátu


Pod typmi štátu chápeme jednotlivé druhy štátov. Rozlišujeme nasledovné štáty:


  1. Monarchia - je to dedičná doživotná vláda jedného vládcu. Podľa moci, ktorú monarcha má rozlišujeme tieto typy monarchie:


a, absolutistická monarchia (neobmedzená) – je to monarchia, kde panovník má neobmedzenú výkonnú, zákonodarnú i súdnu moc.

b,konštitučná monarchia (obmedzená) – Moc panovníka je obmedzená právomocami iných štátnych orgánov. Štátne orgány sú volené parlamentom. Takúto monarchiu nazývame aj parlamentnou monarchiou. Ako príklad nám dnes poslúži Veľká Británia alebo Dánsko.

c, stavovská monarchia (feudálna monarchia -15 stor.) – na moci sa zúčastňovali aj niektoré stavy ako šľachta, duchovenstvo, meštianstvo. Tieto presadzovali svoju moc cez stavovský snem alebo združenie.

d, teokratická monarchia – typickým príkladom je Vatikán. Na čele takéhoto štátu stojí zvolený duchovný vodca.

e, dualistická monarchia – je to spoluvládie panovníka a parlamentu. Panovník má skoro úplnú absolutistickú moc, ale časť moci prenecháva parlamentu. (Panovník je zároveň predseda parlamentu, ktorý menuje aj odvoláva jeho členov - napr. Jordánsko)


 

  1. Republika – je to taký štátny útvar, ktorého predsedovia sú volení (občanmi, alebo zákonodarným zborom) na isté časové obdobie podľa ústavy republiky a ich miesta nie sú dedičné. Poznáme tri druhy republiky a to sú:


a, parlamentná republika - vedúcu funkciu v štáte má parlament, ktorého členovia pochádzajú zo zvolených politických strán. Parlamentu sa zodpovedá vláda.

b, prezidentská republika – na jej čele stojí prezident, ktorý má i výkonnú moc.

c, kancelárska republika – na jej čele stojí kancelár, ktorý má väčšie právomoci ako len ministerský predseda. (Nemecko)


 

Podľa územnej štruktúry štátu poznáme štáty unitárne, federálne, konfederácie.


  1. Unitárny štát – je to štát jednotný, ktorý má len jednu vládu, jediné zákony, jediné občianstvo, znaky ..... Inakšie povedané: celý územný celok je podriadený jednému centru, z ktorého sa celá krajina riadi. (napr. ČR, SR, Poľsko)

  2. Federácia - je to zväzok minimálne dvoch krajín, ktoré fungujú ako jeden štát. Jednotlivé krajiny môžu mať vlastné riadiace orgány, vlastnú vládu, ministrov. Majú však spoločnú zahraničnú politiku, menu, justíciu (USA, Švajčiarsko ....).

  3. Konfederácia - je to voľný zmluvný zväz štátov, ktoré úzko spolupracujú v istých oblastiach (napr. obchode...). Jednotlivé štáty si nechávajú svoju ústavu, ale snažia sa vytvárať spoločné orgány na riadenie zahraničnej politiky, armády (zaistenie bezpečnosti krajín), majú spoločnú menu. Typickým príkladom je zväz Commonwealthu.


 

Formy štátu:


Formu štátu ovplyvňuje forma vlády, politický režim a štátne zriadenie. Podľa týchto kritérií rozdeľujeme formy štátu na nasledovné:


1. Demokratickéštáty – na riadení štátu sa podieľajú všetci občania daného štátu.

Poznáme:

 

a, parlamentný – hlavné miesto v štáte zastáva parlament (SR, ČR)

b, kabinetný – kabinet (vláda) má dominantné postavenie v štáte (V. Británia)

c, prezidentský – vysoké právomoci ma prezident, ktorý je hlavnou zložkou štátu (USA)


 

2, Nedemokratické štáty – sú také, kde vládne len jedna osoba, alebo blízky okruh ľudí.

Poznáme:

 

a, aristokracia – je to vláda privilegovaného stavu alebo šľachty.

b, plutokracia – je vláda úzkej skupiny bohatých ľudí.

c, oligarchia – je to vláda privilegovanej skupiny istých magnátov.

d, monokracia – vláda len jedinej osoby, diktátora


 

 

Ľudské a občianske práva


V nasledovnej kapitole sa budeme venovať ľudským právam a ich ochrane. Ľudské práva definujeme ako práva, ktoré prislúchajú každému jednotlivcovi a umožňujú mu rozvíjať všetky jeho schopnosti, pričom podčiarkujú jeho dôstojnosť a jedinečnosť. Ľudské práva vychádzajú z ľudskej prirodzenosti. Dôležitá je pri tom zásada, ktorá hovorí, že sloboda človeka končí tam, kde začína sloboda ostatných. Sloboda človeka je teda ohraničená slobodou ostatných ľudí a dobrom spoločnosti.

Častokrát sa ľudské slobody a práva zamieňajú za občianske slobody a práva. Ľudské slobody a práva sú prirodzené práva každého jednotlivca (človeka) a sú zahrnuté vo všetkých medzinárodných dohodách a dokumentoch. Občianske práva a slobody sú súčasťou ústavy danej krajiny, cez ktoré človek sám seba definuje ako občana (a teda jednotlivca žijúceho verejný život).

Ľudské práva, tým že vychádzajú z ľudskej prirodzenosti sú nemenné, stále platné a vždy uplatniteľné. Sú to práva, ktoré nezanikajú uplynutím nejakého času, alebo zmenou politického režimu. Zároveň sa ich nemožno vzdať alebo ich previesť na niekoho iného.


Poznáme 3 vývojové stupne ľudských práv a to sú:

 

  1. vývojový stupeň – tieto práva sa formujú v priebehu 19. storočia. Sú to predovšetkým osobné práva ako právo na život, právo na bezpečie, nedotknuteľnosť, zachovanie dôstojnosti, sloboda myslenia, vyjadrenia viery a pod.

  2. vývojový stupeň - tieto práva sa formujú v priebehu 20. storočia. Tento stupeň zahŕňa predovšetkým kultúrne, sociálne a hospodárske práva. Zaraďujeme medzi ne napr. právo na zamestnanie a na mzdu za vykonanú prácu, právo na ochranu životného prostredia, právo na ochranu zdravia, voľbu povolania, vzdelanie a pod.

  3. vývojový stupeň – je to posledný stupeň formovaný na konci 20. storočia. Sem zaraďujeme predovšetkým práva solidarity a to sú napr. právo na zdravé životné prodtredie, právo na slobodné disponovanie so svojím nerastným bohatstvom (týka sa štátu ako celku nie jednotlivca ako takého), právo žiť slobodne a v mieri, právo národov na sebaurčenie, ochrana práv menšín a etník.


 

 

Ochrana ľudských práv


S ochranou ľudských práv sa môžeme stretnúť už v starovekom Grécku a v starovekom Ríme. Už vo vtedajšej spoločnosti sa vyskytovala potreba spolunažívania. Tak boli riešené otázky postavenia občana v štáte. Občan bol chápaný ako slobodný človek, ktorý mal právo sa vyjadriť a mal právo na súkromný majetok. Samozrejme toto právo sa netýkalo otrokov ani sluhov.

V období stredoveku sa o chápanie rovnosti ľudí postarala cirkev. Cirkev totiž vyhlasovala rovnosť všetkých ľudí pred Bohom. Aurelius Augustínus vo svojich dielach vyzdvihuje jedinečnosť a individualitu každého človeka. V roku 1215 si vydobila anglická šlachta ochranu svojich slobôd a práv pred absolutistickou mocou Jána Bezzemka. Táto dohoda sa volala "Magna charta libertanum" a obsahovala zoznam všetkých slobôd, ktoré šlachta mala mať. Bola to prvá listina slobôd vôbec. Ľudské práva boli témou aj E. Rotterdamského, ktorý v období renesancie zostavil sŕhun ľudských práv a slobôd, ktoré majú platiť pre každého človeka. Ohajoval predovšetkým osobné práva ako právo na život, či rovnosť všetkých ľudí.

Veľký záujem o ľudské práva vzbudila francúzska revolúcia v roku 1789, ktorá svojimi heslami "egalite", "fraternite" a "liberte" (bratstvo, rovnosť sloboda) priamo vyzívala k prijatiu slobôd pre všetkých občanov. V roku 1789 z tejto revolúcie vzišla a bola prijatá "Deklarácia práv človeka a občana" Táto deklarácia vyhlasovala, že človek môže konať všetko to čo neškodí druhému. Zároveň zahŕňala slobodu vierovyznania, slobodu myslenia a rovnosť všetkých ľudí. V roku 1776 vyhlásili Spojené štáty americké nezávislosť od Anglicka. V deklarácií nazávislosti priznávali nezávislosť a rovnosť všetkých ľudí rovnako aj ich slobody. Slobody sa však nevzťahovali na všetkých. Černošké obyvateľstvo (sluhovia) svoju slobodu získalo až neskoršie.


Po druhej svetovej vojne bola ustanovená nová deklarácia ľudských práv. Organizácia spojených národov (OSN) Prijala "Všeobecnú deklaráciu ľudských práv OSN" v roku 1948, ktorá je aj dnes základným dokumentom ochrany práv na svete. Táto všeobecná deklarácia bola podkladom pre prijatie ďaľších deklarácií, paktov či dohôd. Poznáme ešte nasledovné: Deklarácia práv dieťaťa (1959), Dohovor o právach dieťaťa, Medzinárodný pakt o o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe, Charta informácií mládeže.


Na ochranu ľudských práv sa použivajú rôzne nástroje:

 

  1. nástroje vrámci štátu – patria medzi ne hlavne súdnictvo a kontrolné orgány politickej moci. V mnohých štátoch ako aj na Slovensku bola zriadená funkcia ombudsmana, ktorý sa definuje ako verejný ochranca ľudských práv a slobôd. Jeho úlohou je pomáhať ľudom, ktorý trpia vďaka nečinnosti štátnych orgánov, alebo naopak, práve kôli činnosti orgánov - ak sú tieto v rozpore s právom. Okrem "slovenského ombudsmana" existuje ešte aj ombudsman Európskej únie, ktorý má rovnaké funkcie, len na úrovni EÚ


  1. medzinárodné nástroje – medzi ne zaraďujeme regionálne nástroje ako sú Rada Európy, Európsku komisiu pre ľudské práva a slobody, Európsky súd pre ľudské práva, Európsky súdny dvor, Výbor ministrov. Medzinádorný systém nástrojov – to je OSN a jej činnosť.


 

Dnes okrem OSN a jednotlivých vlád štátov dohliadajú na dodržiavanie ľudských práv aj nezávislé medzinárodné organizácie a inštitúcie ako sú Amnesty International, Helsinský výbor, Hnutie Human, Organizácia unicef a iné




Otázky na zopakovanie:


  1. Definujte čo je štát?

  2. Aký je právny štát?

  3. Aké sú typy štátu?

  4. Aké sú funkcie štátu?

  5. Aký je rozdiel medzi občianskym právom a ľudským právom?

  6. Kedy vznikla prvá listina slobôd?

  7. Koho definujeme ako verejného obhajcu ľudských práv a slobôd?

  8. V ktorom roku bola prijatá "Všeobecná charta ľudských práv OSN"?

  9. Ktoré organizácie chránia a kontrolujú dodržiavanie ľudských práv na svete?


Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005