Hansenova choroba
známa tiež ako Lepra či malomocenstvo sa prevažne vyskytuje už len v
oblastiach Afriky, Ázie a južnej Ameriky. Do Európy sa dostala počas
križiackych výprav. Lepra je jednou z prvých chorôb človeka, ktorých
pôvodca bol objavený. Už v roku 1873 popísal Nór Dr. Gerhard H. Armauer
Hansen Mycobacterium leprae v kožnom tkanive chorého. Tragickým na lepre
bolo, že postihnutí zriedka zomierali, avšak boli čoraz viac zmrzačení a
znetvorení. Napriek rozsiahlej izolácii bolo o postihnutých postarané, a
boli prichýlení. Cirkev v stredoveku stanovila prísne pravidlá
správania pri zaobchádzaní s chorými na lepru.
Malomocní dostali
špeciálny odev s kapucňou, rukavice a hrkálku, aby na seba upozorňovali,
pretože aj oslovovanie zdravých ľudí bolo pre nich zakázané. Chorí boli
ďalej izolovaní v domoch malomocenstva mimo miest.
V súčasnosti
touto chorobou trpí okolo 1,2 milióna ľudí. Hansenova choroba chronicky
postihuje kožu, podkožné vrstvy, nervové bunky. Pôvodca choroby
Mycobactérium leprae žije vo vnútri buniek človeka. Hansenova choroba má
na svedomí každý rok vyše 700 000 nových prípadov. Napadnutím nervových
buniek je obmedzený hmat, vznikajú popáleniny, lézie a vredy na koži a
končatinách, pri neliečení môže dôjsť k oslepnutiu. Vo veľmi vážnych
prípadoch sa môžu bacily nachádzať aj v lymfatických uzlinách,
semenníkoch, slezine, pečeni a kostnej dreni. Keďže ide o infekčné
ochorenie, prenáša sa z človeka na človeka sekrétmi z nosohltana a
kožných defektov. Prenos sa uskutočňuje dlhotrvajúcim priamym stykom s
chorým. Nie je vylúčený ani prenos zo zviera, napr. pásovec, opica
mangabej, zajace, myši. Lepra nie je dedičné ochorenie a deti narodené
matkám s touto chorobou sa rodia zdravé.
Rozlišujeme 2 typy lepry:
•Lepromatózny typ – postihuje ľudí s oslabenou bunkovou imunitou. Tento typ je agresívnejší( U dospelých mužov je bežnejší lepromatózny typ v porovnaní s výskytom u žien, ale u tých je zase sklon k neskoršiemu objaveniu príznakov, čo zvyšuje riziko deformácii. )
•Tuberkuloidný typ.(prevladajúci u detí).
Inkubačná
doba je niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. V súčasnosti je liečiteľná
kombináciou liekov Dapson, Clofazamid a Rifampicin. Liečba trvá
najmenej 2 roky, pretože sú časté recidívy. Neliečená choroba sa po
10-20 rokoch končí smrťou