Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

Zdroj:http://en.wikipedia.org/wiki/Ernest_Hemingway

 

 

  • 1899 Oak Park (Illinois) – 1961 Ketchum (Idaho)

  • Americký prozaik a publicista

  • Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru – 1954 – dostal ju za novelu Starec a more

  • Pochádzal z rodiny lekára, nadšeného športovca a poľovníka, ktorý v synovi vzbudil lásku k prírode, lovu a športu.

  • Písať začal už počas stredoškolských štúdií.

  • Bol prepustený z americkej armády kvôli slabému zraku – preto sa dobrovoľne prihlásil na taliansky front 1. svetovej vojny ako osemnásťročný.

  • Bol priamym účastníkom 1. svetovej vojny - pôsobil najprv vo Francúzsku, potom na talianskom fronte ako sanitár.

  • Na fronte bol ťažko ranený. Často sa uvádza, že bol prvým raneným Američanom na talianskom fronte – bol ranený pri Piave, mal zranenú nohu, vytrhnuté lýtko. Dvoch talianskych vojakov, ktorí boli s ním, zabilo, tretiemu odtrhlo nohy. Keď Hemingway nadobudol vedomie, pokúsil sa na chrbte odniesť beznohého kričiaceho Taliana do zákopového obväzišťa. Pri prenášaní raneného vojaka sa potkol, objavil ho svetlomet a ozvala sa guľometná paľba. Trafili ho ešte dvakrát do nohy a do kolena. Prišiel do cieľa svojej cesty, ale Talian bol už mŕtvy. Hemingway bol tri mesiace v nemocnici, pretože mal nohu nepohyblivú. Potom slúžil ešte krátky čas pri pechote. Dostal mnohé vojenské vyznamenania.

  • Po návrate z frontu pôsobil ako novinár v Paríži, cestoval po Európe a Afrike.

  • V Paríži sa stretol s Gertrude Steinovou – prozaičkou, ktorá vymyslela termín Stratená generácia (viď. ďalej).

  • Neskôr pôsobil aj v Madride – pôsobil tam počas španielskej občianskej vojny ako dopisovateľ.

  • Počas 2. svetovej vojny sa zdržiaval na Kube a vyhľadával nemecké ponorky v Karibskom mori.

  • Na sklonku vojny pôsobil ako vojnový spravodajca v Číne, v Normandii, pri oslobodení Paríža a v bitke v Ardenách.

  • Po 2. svetovej vojne žil v Havane na Kube a na svojich usadlostiach v USA – venoval sa predovšetkým loveckým a rybárskym záľubám.

  • Často bol kritizovaný za sebectvo, klamstvá, grobianstvo voči ženám, politickú prostoduchosť a celoživotný alkoholizmus.

  • Svoj život ukončil po mnohých zdravotných problémoch a pretrvávajúcich stavoch depresie samovraždou ( kedysi to urobil aj jeho otec).

 

 

STRATENÁ GENERÁCIA – (lost generation) - názov teda pochádza od Gertrude Steinovej – 1874 – 1946 – americká prozaička

Ide o označenie generácie autorov (básnikov i prozaikov), ktorí do literatúry nastúpili približnev 20– tych rokoch 20. storočia. Ide o autorov, do života ktorých výraznou mierou zasiahla 1. svetová vojna a ich život naplnila smútkom, pesimizmom, beznádejou a neschopnosťou zaradiť sa po vojne do reálneho života. G. Steinová spomínaných autorov sama označila vetou: „Vy všetci ste stratená generácia.“

 

 

Prehľad tvorby:

 

SLNKO AJ VYCHÁDZA – román

ZBOHOM ZBRANIAM – román

KOMU ZVONIA DO HROBU – román

POHYBLIVÝ SVIATOK – autorove spomienky na život v Paríži (vyšli až po smrti autora)

STAREC A MORE – novela

 

 

 

STAREC A MORE

 

  • Novela – metafora – posolstvo, ktoré je živé aj dnes

  • Vyšla v roku 1952

  • Označovaná za posledné významné dielo autora

  • V roku 1999 Alexander Petrov podľa uvedenej novely vytvoril rovnomenný dvadsaťminútový animovaný film, v ktorom využil unikátnu techniku využívajúcu 29-tisíc olejových farieb. Film získal mnoho ocenení vrátane Oscara za najlepšie dielo v oblasti krátkeho animovaného filmu.

 

 

Hlavné postavy:

 

Santiago – starý kubánsky rybár. Celý život prežil na mori, ktoré bolo zmyslom jeho života. Bol chudobný, o čom svedčila aj chudobná chatrč, v ktorej žil najprv so svojou manželkou, neskôr sám (manželka mu zomrela). Celý život prežil v pokore, miloval svoju prácu a rodinu. Prišla staroba a Santiaga trápilo, že sa od neho odvracia šťastie – 84 dní nič neulovil a v osade ho označovali za smoliara. Opustil ho aj Manolin, chlapec, ktorý ho dlhé roky sprevádzal pri plavbách za korisťou. Rodičia mu zakázali so Santiagom chodiť na more, lebo už nemá lovecké šťastie. Pre Santiaga je to rana, lebo chlapca mal úprimne rád, naučil ho o love, čo sám rokmi získal a pochopil. Aj keď bol Manolin dieťa, Santiago sa k nemu správal s dôstojnosťou ako k dospelému. Vytvorili si spolu partnerský vzťah, vzťah veľmi priateľský.

Santiago sa ešte nechce vzdať. Rozhodne sa ešte chytiť svoju veľkú rybu. Stojí ho to veľa síl a rizika, že príde o život. Rybu chytí, ale kým príde do prístavu, rybu mu ohlodajú iné veľké ryby. Prinesie si len ohlodanú kostru. Jeho príbeh sa stáva metaforou pre všetkých ľudí, ktorí na konci životného snaženia objavujú za svojou loďou kostru Santiagovej ryby. Nie je ale dôležité čo, ale ako sme to „ulovili“.

Santiago počas dlhých hodín na mori si uvedomil, že pre človeka je veľmi dôležité, aby sa mal s kým zhovárať, aby sa nemusel rozprávať len sám so sebou a s morom. Ťažko niesol fakt, že Manolinovi zakázali s ním ísť na loď, chlapec mu chýbal. Santiago miloval prírodu, ryby, vtáky, korytnačky, ale na druhej strane bojuje s rybou na život a na smrť, zabíja žraloky, lebo mu napadli rybu, hoci vie, že im to nemôže prekaziť.

 

Santiago nie je len literárna postava, je starcom – metaforou človeka, ktorý je odsúdený na život v prírode, s prírodou a – sám rozhodol – proti prírode. Je symbolom človeka, ktorý žije s inými ľuďmi v priateľstve a bratstve, ktorému na mori chýba najviac nie dúšok sladkej vody alebo kus vareného mäsa, ale ľudský hlas.

 

Manolin - chlapec, ktorý od piatich rokov chodil so Santiagom na more, boli priateľmi, Manolin sa od Santiaga veľa naučil o rybárčení, o živote,... Rodičia mu zakážu chodiť so Santiagom na more, pretože už dlho nič Santiago neulovil, prestal mať lovecké šťastie. Manolin sa veľmi bál o svojho priateľa. Najväčší strach prežíval vtedy, keď sa dozvedel, že sám vyplával na more, aby ulovil svoju „veľkú rybu“. Po Santiagovom návrate ho navštívil v chatrči. Keď videl jeho ruky zranené od lana, rozplakal sa. Strach o priateľa bol veľký a Manolin sa rozhodol, že napriek zákazu bude opäť loviť so Santiagom.

 

 

Krátky obsah diela:

 

Prešlo už 84 dní a Santiago nič neulovil. Stratil lovecké šťastie a ostal sám, pretože Manolinovi rodičia zakázali so Santiagom chodiť na more, lebo je „salao“, teda muž, ktorý nemá šťastie. Starec sa rozhodol, že na more vypláva sám s návnadou, ktorú mu pripravil chlapec. Ešte pred úsvitom rozhodil návnady a čakal. Dlho sa nič nedialo, ale Santiago cítil, že kdesi neďaleko musí byť tá jeho veľká ryba.

Návnada zabrala, Santiago pocítil na lane trhnutie a zbadal rybu, ktorá sa o chvíľu chytila a začala Santiaga ťahať. Starec si o chvíľu uvedomí, že na lane má najväčšiu rybu, akú kedy videl. Modlí sa k Panne Márii, aby mu pomohla uloviť rybu. Ryba akoby nepociťovala únavu, zato starec bol čoraz unavenejší a vyčerpanejší. Po ťažkom dni opäť prichádza noc. Santiago si potrebuje oddýchnuť, ale nevzdáva sa, prihovára sa sám sebe, posmeľuje sa, je rozhodnutý uloviť rybu stoj čo stoj. Bolia ho ruky, jednu už má celú meravú, druhú rozdriapanú od lana. Boj s rybou stále trvá, starec zápasí zo všetkých síl, ale ani ryba sa nevzdáva. Santiago napokon vezme harpúnu a postaví sa znovu do boja s rybou. Rybu zasiahne, do vody tečie jej krv, ktorá ale privábi žraloka. Odhryzne z ryby mäso, Santiago ho síce zabije, ale pach mäsa a krvi sa šíri morom a Santiago tuší, že ho čakajú ťažké chvíle. A naozaj onedlho priplávali žraloky a boj o rybu pokračuje. Večer už Santiago videl, že mu ostala len obhryzená ryba, ale on stále musel bojovať s celým húfom žralokov. Pochopil, že je koniec. Svoju rybu si neubránil, žraloky odplávali preč, lebo už na rybe nebolo čo žrať.

Santiago sa vrátil domov na smrť unavený. Jeho boj so žralokmi trval dva dni a dve noci. Ráno ho v chatrči našiel Manolin, postaral sa o jeho pokojný spánok, stravu a sľúbil Santiagovi, že opäť budú plávať spolu. Zhluk rybárov s uznaním premeriaval kostru ryby a turisti mali novú atrakciu. Santiago spal dlho a sníval svoj sen o Afrike.

 

 

Základné znaky novely Starec a more:

 

  • Novela má jednoduchý a jednoliaty dej, bez odbočení a bez vysvetľovaní, čo bolo predtým a potom

  • Dominujú v nej motívy o rybách, o love, o živote na mori

  • Uvedené motívy sú spracované metódou „princíp ľadovca“ – z bohatstva motívov a príbehov o rybároch a ich živote si autor vyberá iba tú tretinu ľadovca, ktorá trčí nad hladinou

  • Novela je metaforou ľudského života:

STAREC predstavuje človeka

RYBA predstavuje prírodu – obsah alebo cieľ života

ŽRALOKY predstavujú zlo medzi nami – ťažkosti, ktoré stretávajú človeka v živote

STAREC – ČLOVEK + MORE – PRÍRODA = životný priestor

 

Pomocou novely môžeme zistiť, že starec Santiago v boji s rybou nebol ani zničený, ani porazený, zvíťazil sám nad sebou, nad vlastnou slabosťou, nad pochybnosťami o zmysle ľudského snaženia.

 

 

 

  • Novela má excelentné jazykové prevedenie

  • Jazyk je obohatený o španielske slová – galanos, salao, mako, bonito, dentuso,...

  • Vety sú jednoduché, krátke, s dôrazom na sloveso


 

Krátke ukážky:

„Lanko sa dvíhalo pozvoľna, ale sústavne a potom sa hladina oceánu pred bárkou vydula a ryba vyplávala. Vynárala sa večnosť, voda jej potokmi stekala z bokov. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialové a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhý ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať.

„O dve stopy je dlhšia ako môj čln," povedal starec.

Ryba je to obrovská a ja ju musím premôcť, pomyslel si. Nepripustím, aby zistila, akú má silu, ani to, čo zvládze, ak sa dá na útek. Keby som bol na jej mieste, vsadil by som teraz všetko na jednu kartu a uháňal by som, kým by niečo prasklo. Vďakabohu, ryby nie sú až také inteligentné ako my, ktorí ich zabíjame. Aj keď sú oveľa šľachetnejšie a schopnejšie.“

.....

„Ryba, ty ma zabíjaš, pomyslel si starec. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho, pokojnejšieho a dôstojnejšieho tvora ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije. Už ti v hlave straší, pomyslel si. Musíš si zachovať jasnú hlavu. Zachovaj si jasnú hlavu a znášaj utrpenie ako chlap. Či ako ryba, pomyslel si starec.

Starec spustil lano, pristúpil ho nohou a zdvihol harpúnu tak vysoko, ako len vládal, a celou silou, ktorá mu ešte zostala a čo vtedy v sebe pozbieral, vrazil ju rybe do boka hneď za veľkými hrudnými plutvami, týčiacimi sa z vody do výšky starcovej hrude. Cítil, ako železo vniká do tela. Starec sa na harpúnu navalil a váhou svojho tela ju vrážal čoraz hlbšie.“

....

„Jeden sa obrátil a zmizol z dohľadu pod člnom a starec zacítil, ako sa čln rozhojdal, keď žralok trhal a kmásal rybu. Druhý pozoroval starca štrbinou žltých okáľov a potom sa so široko rozďavenými polkruhovitými čeľusťami vrhol na rybu presne tam, kde už bola odkmásaná. Starec videl čiaru, ktorá sa mu výrazne ťahala z temena hnedej hlavy na chrbát, kde mozog prechádza v miechu, i vrazil dýku, pripevnenú o veslo, do toho bodu, vytiahol ju a vzápätí ju vrazil žralokovi do žltých mačacích okáľov. Žralok sa pustil ryby a klesal ku dnu. Kým dodýchal, stačil ešte prehltnúť kusisko, odrapené z ryby.“


 

 

ZBOHOM ZBRANIAM – protivojnové dielo – román. Patrí do skupiny antimilitaristických románov, ktoré ostro reagujú proti vojne.

Protivojnový román, ktorý autor napísal na základe vlastných zážitkov z frontu 1. svetovej vojny v Taliansku v postave dobrovoľníka americkej armády – sanitára Červeného kríža.

E. Hemingway v románe obžalúva vojnu, ktorej krutosť je obrovská a nepredstaviteľná. Láska v tejto dobe nemá miesto, nemá nádej na prežitie.

 

 

Krátky dej:

 

Americký poručík Frederick Henry pomáha počas 1. svetovej vojny ako veliteľ vodičov sanitiek na taliansko-rakúskom fronte v severnom Taliansku. Je ranený v boji o Piavu, mínometná strela mu spôsobí zranenie nohy, dostane sa do poľnej nemocnice, neskôr bol operovaný v americkej nemocnici v Miláne. Jeho taliansky priateľ, vojenský chirurg Rinaldi, ho zoznámi s anglickou zdravotnou sestričkou Catherine Barkleyovou. Sestrička Catherine dostala v milánskej nemocnici miesto. Vznikne medzi nimi ľúbostný vzťah. Catherine si brala nočné služby, aby mohla byť s Frederickom. Dlho nemohol chodiť. Frederick bol problémový pacient, dostal žltačku, našli u neho fľaše alkoholu, prišiel o kúpeľnú liečbu, kde chcel byť s tehotnou Catherine.

Ich ľúbostný vzťah prerušil Frederickov návrat na front. V čase, keď talianska armáda ustupuje do vnútrozemia pred rakúsko-nemeckou ofenzívou, príde k čistkám v dôstojníckom zbore. Obvinený je aj Frederick a odsúdia ho na smrť zastrelením. V nestráženom okamihu Frederick utečie. Vyhľadá Catherine v severotalianskom letovisku Stresa a spoločne odvážne utekajú pred talianskou vojenskou políciou na loďke cez jazero do neutrálneho Švajčiarska. Catherine už vtedy čaká s Frederickom dieťa. Niekoľkomesačnú idylu spoločného života vo Švajčiarsku ďaleko od frontových bojov ukončí ťažký pôrod, pri ktorom zomrie dieťa i milovaná Catherine.

 

 

Krátka ukážka:

 

„Ak ľudia donesú toľko odvahy na tento svet, svet ich musí zabiť, aby ich zlomil, a preto ich, pravdaže, zabije. Svet zlomí každého a potom sú mnohí silní na zlomených miestach. Ale tých, ktorí sa nedajú zlomiť, zabije. Zabije veľmi dobrých a veľmi ušľachtilých a veľmi udatných, jedného ako druhého. Ak nie si ani jedným z nich, môžeš si byť istý, že zabije aj teba, ale nebude sa s tým nejako zvlášť ponáhľať.“

 

 

Zopakujte si:

  1. Popíšte životné osudy E. Hemingwaya.

  2. Vymenujte najvýznamnejšie diela uvedeného autora.

  3. Charakterizujte novelu Starec a more.

  4. Charakterizujte dielo Zbohom zbraniam.


Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SPISOVATEĽOV SVETA. 3.vyd. 1987. Obzor Bratislava. ISBN 65-004-87

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://en.wikipedia.org/wiki/Ernest_Hemingway