Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská


 

Imunitný systém: komplex mechanizmov a reakcií vo vnútri organizmu, ktoré ho ochraňujú proti chorobám a zápalom, spôsobených baktériami, vírusmi, jednobunkovcami, hubami či tumorovými bunkami. Hlavnou úlohou imunitného systému je rozoznať vlastné a cudzie bunky ako aj tkanivá alebo chemické látky.


Imunita: vyjadruje schopnosť organizmu reagovať na antigén imunitnou odpoveďou, ktorej výsledkom je jeho likvidácia.

Rozdelenie imunity:

 

  1. nešpecifická - je charakterizovaná rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Je vrodená.

  2. špecifická - fylogeneticky aj ontogeneticky je mladšia. Vo fylogenéze sa objavuje až u rýb. Ako špecifická sa označuje preto, lebo reaguje len s tým antigénom, ktorý vyvolal jej vznik. Má humorálnu aj bunkovú zložku. Oproti nešpecifickej imunite má výhodu imunitnej pamäti. Špecifická imunita usmerňuje a zosilňuje zložky nešpecifickej imunity.

 

Antigény: sú cudzorodé látky schopné navodiť v organizme imunitnú odpoveď

Imunológia: veda zaoberajúca sa imunitným systémom a imunitou


Imunitný systém je z morfologického hľadiska difúzny orgán vážiaci asi 1 kg.

 

 

Zložky imunitného systému: lymfatické orgány, lymfatické tkanivá, bunky a lymfatické cievy.


 

  1. LYMFATICKÉ ORGÁNY sa delia na:

 

a) primárne lymfatické orgány - tu lymfocyty vznikajú a dozrievajú (kostná dreň a týmus)

 

- kostná dreň (medulla ossium) - tkanivo, ktoré vypĺňa centrálnu dutinu a trámce kostí. Červená kostná dreň predstavuje krvotvorné tkanivo. Vyvíjajú sa tu všetky krvné bunky a u človeka tu dozrievajú B-lymfocyty.

- týmus, detská žľaza (thymus) - dvojlaločný orgán uložený v medzipľúcii. Najlepšie je vyvinutý v detstve, vekom atrofuje a funkčné tkanivo sa nahrádza tukovými bunkami. Dozrievajú tu T-lymfocyty.

 

b) sekundárne lymfatické orgány - tu bunky prichádzajú do kontaktu s antigénom

 

- slezina (lien) - umiestnená v ľavej hornej časti brušnej dutiny. Tvoria ju biele ostrovčeky lymfatického tkaniva, ktoré je popretkávané krvnými kapilárami. V slezine sa zachytávajú a odstraňujú staré a poškodené erytrocyty. Je to imunologický filter krvi.

- lymfatické uzliny (nodi lymphatici) - malé zhluky lymfoidného tkaniva umiestnené pozdĺž lymfatických ciev v celom organizme. V uzlinách sa filtruje lymfa. Antigény vyvolávajú v uzlinách množenie B-lymfocytov a tým ich zväčšenie.

- mandle (tonsilae) – tvorené nahromadeným lymfatickým tkanovom v sliznici hrtana. Rozlišujú sa: podnebné, nosové, jazykové

 

 

 

  1. LYMFATICKÉ CIEVY: zberajú medzibunkový tkaninový mok a vracajú ho v podobe miazmy do krvného obehu. Lymfatické kapiláry začínajú slepo v medzibunkovom tkanive, spájajú sa do väčších cievok a lymfatických ciev. Lymfatické cievy sa spájajú do lymfatického kmeňa. Hrudný miazgovod sa formuje v dutine brušnej, v oblasti druhého driekového stavca, pokračuje popri hrudnej časti chrbtice a pod ľavou kľúčnou kosťou sa vlieva do krvi v mieste spoja ľavej hrdlovej a podkľúčnej žily. Zbiera lymfu z nôh, zadku, brucha, ľavej časti hrudníka, ruky a ľavej strany krku a hlavy. Z pravej časti krku, hlavy, ruky a pravej strany hrudníka odvádza lymfu len 1 cm dlhý pravý lymfatický kmeň, ktorý vyúsťuje do pravej hrdlovej a podkľúčnej žily. V brušnej dutine s nachádza najväčšia lymfatická uzlina - cysterna chyli, dlhá asi 6 cm, ktorú vyprázdňujeme najlepšie hlbokým dýchaním, prípadne jemným pritlačením brucha.

 

Keďže väčšina toku lymfy smeruje proti zemskej gravitácií a nemá žiadnu pumpu (akou je srdce pri krvnom obehu), chod lymfy je zabezpečený len činnosťou kostrového svalstva, dýchacími pohybmi, peristaltikou čriev a samotné lymfatické cievy majú hladkú svalovinu, ktorá sa jemne sťahuje.

 

Prietok lymfy sa zrýchľuje s telesnou aktivitou, telo sa týmto spôsobom očistí od odpadových produktov látkovej výmeny.

 

 

Zdroj:http://www.jasmin-masaze.sk/lymfodrenazna-masaz

Zložky lymfatického systému


 

 

  1. LYMFATICKÉ TKANIVÁ: rozptýlené v stene dýchavej, tráviacej a vylučovacej sústavy


Ochrana tela sa uskutočňuje mechanizmami:

 

A. mechanickými bariérami a mechanickými reakciami - bránia vstupu patogénov do organizmu. Napr.: pokožka pokrývajúca telo organizmu a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystiela i vnútro dutín a orgánov, bráni vniknutiu mikroorganizmov do vnútra organizmu. Medzi mechanické reakcie patrí napríklad kašľanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z priedušnice či priedušiek) a kýchanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z nosohltanu alebo nosnej dutiny).

 

chemickými bariérami – sliznice alebo orgány produkujú antibakteriálne látky. Napr. v slinách sa nachádza antibakteriálny enzým – lyzozým, slzy obsahujú NaCl, ktorý priamo likviduje patogény, súčasťou žalúdočných štiav je kyselina chlorovodíková, ktorá je chemickou bariérou v žalúdku.

 

fagocytózou bielych krvinek (leukocytov) - majú schopnosť prenikať z krvných vlásočníc do okolitých tkanív (diapedéza) a na základe chemotaxie pohybovať sa k antigénom. Pri ich pohltení, častokrát biele krvinky odumierajú a menia sa na hnis.

 

Leukocyty sa delia na granulocyty a agranulocyty.

 

Granulocyty - vyvíjajú sa v kostnej dreni, v cytoplazme majú veľa granúl a členité jadro.

Delia sa:

 

  1. neutrofilné (50-60% leukocytov) - žijú krátko a ich hlavnou funkciou je fagocytóza

  2. eozinofilné (2 - 5% leukocytov) - opúšťajú kostnú dreň v nezrelom stave, dozrievajú v slezine. Ich hlavným miestom pôsobenia sú tkanivá. Majú dvojlaločné jadro prekryté červenými granulami (farbia sa kyslým farbivom eozínom). Majú schopnosť fagocytózy. Ich hlavnou úlohou je obrana proti parazitom, sú primárne zodpovedné za zápal hlavne počas alergickej reakcie.

  3. bazofilné (0,5-2% leukocytov) - v tkanivách sa nenachádzajú, ale pri patologických stavoch migrujú do zápalového ložiska (zodpovedné za zápal). Majú dvojlaločné jadro prekryté tmavomodrými granulami (farbia sa zásaditým farbivom hematoxylínom). V granulách sa nachádza okrem iného aj histamín.


 

Agranulocyty sa rozlišujú:

 

  1. monocyty - v tkanivách sa menia na makrofágy, sú zodpovedné za fagocytózu

  2. lymfocyty - zabezpečujú špecifickú imunitu a patria k nim:

a) B-lymfocyty zabezpečujú protilátkovú odpoveď, vznikajú v kostnej dreni, kde aj dozrievajú. Stykom s antigénom sa menia na plazmatické bunky = lymfoblasty, ktoré vytvárajú protilátky bielkovinového charakteru = imunoglobulíny.

 

Tie sa delia do 5 tried:

 

  • IgM vznikajú ako prvé počas imunitnej odpovede aj u plodu

  • IgG vznikajú pri sekundárnej imunitnej odpovedi, ako jediné majú schopnosť prechádzať placentou

  • IgA sa nachádza predovšetkým v slinách, v slznej tekutine, v pote, v nosovom hliene a v pľúcnych sekrétoch a sekrétoch žalúdočno-črevného traktu. Chránia hlavne sliznice orgánov pred bakteriálnymi infekciami.

  • IgE je zapojený do alergických reakcií a boja s parazitmi

  • IgD sa nachádza aj v slzách, ale jeho hlavná funkcia je receptorová, nachádza sa na B lymfocytoch


Pri opakovanom stretnutí protilátok s antigénmi, sa protilátky tvoria rýchlejšie. Na niektoré protilátky môže byť človek precitlivený a vzniká anafylaktický šok.


b) T-lymfocyty – vznikajú v kostnej dreni, dozrievajú v týmuse. Rozpoznávajú cudzie bunky a produkujú cytotoxický materiál. Spôsobujú neprijatie transplantovaných orgánov, preto sa ich činnosť potláča imunosupresívnymi liekmi. Podporujú činnosť monocytov.

 

Samostatnú populáciu buniek predstavujú NK bunky (angl. natural killers). Likvidujú bunky infikované vírusmi a nádorové bunky.

 


 

B imunitnou odpoveďou – je zabezpečená lymfocytmi

- existujú 2 spôsoby imunitnej reakcie:

 

  1. bunková imunitná odpoveď – zabezpečujú ju T-lymfocyty a makrofágy

  2. protilátková bunková imunitná odpoveď– zabezpečujú ju B-lymfocyty. Časť lymfocytov sa mení na pamäťové bunky, takže telopri opätovnom kontakte s rovnakým pôvodcom ochorenia môže reagovať rýchlejšie a so silnejšou produkciou protilátok než po prvý raz. Tento femomén je označovaný ako imunitná pamäť.

primárna imunitná odpoveď – prvé stretnutie B lymfocytov s antigénmi

druhotná imunitná odpoveď – druhé stretnutie B lymfocytov s antigénmi založené na imunologickej pamäti. Obranná schopnosť organizmu sa tým môže tak zmeniť, že pri opakovanej infekcii tým istým pôvodcom ochorenia nenastanú vôbec žiadne chorobné symptómy. V tomto prípade je telo voči danému pôvodcovi ochorenia imúnne. Z tohto dôvodu sa vyskytujú niektoré infekčné ochorenia prevažne v detskom veku (takzvané „detské choroby“ ako osýpky, ružienky, mumps). Pri neskoršej opakovanej infekcii je organizmus voči ochoreniu imúnny.


Na dejoch protilátkovej imunity je založené očkovanie. Vpravenie usmrtených alebo oslabených choroboplodných zárodkov do tela vyvoláva imunitné reakcie, ktoré organizmus po určitú dobu, niekedy veľmi dlho, chránia.


 

 

IMUNIZÁCIA – umelé navodenie imunity organizmu

 

Môže byť:

 

  1. aktívna imunizácia - dodanie antigénu do organizmu a  organizmus si sám vytvára protilátky, napr. prevencia infekčných chorôb očkovaním, alebo tiež vzniká, keď jedinec danú infekčnú chorobu prekoná. Táto imunita je založená na existencii tzv. pamäťových buniek, čo sú B-lymfocyty, ktoré zostali na aktivovanej úrovni. Takto očkovaním získaná imunita tela vydrží niekoľko rokov.

  2. pasívna imunizácia - dodanie izolovaných látok alebo séra s protilátkami do organizmu, ak je potrebné navodiť proti antigénu imunitu okamžite. Imunita vydrží v tomto prípade väčšinou iba niekoľko mesiacov.


Pri poruche imunitnej tolerancie vznikajú závažné autoimunitné ochorenia, kedy vlastný imunitný systém ničí bunky tela. Môže byť pri tom napadnutý len jeden typ buniek, či len jeden orgán, alebo viacero druhov buniek, tkanív či systémov. V prvom prípade sa hovorí o orgánovo špecifických autoimunitných chorobách, v druhom prípade o systémových autoimunitných chorobách.Skoro všetky autoimunitné choroby sa vyskytujú častejšie u žien ako u mužov. Jedným z príkladov autoimunitnej choroby vyvolanej autoreaktívnymi T- lymfocytmi je reumatoidná artritída. Pri nej sa T-lymfocyty dostávajú do kĺbov, kde ničia kĺbovú chrupavku. Deštrukcia chrupavky vedie k poškodzujúcemu zápalu, pri ktorom vzniká bolesť, opuch kĺbov, obmedzenie ich normálnej pohyblivosti a zníženie kvality života.

Medzi klinicky nežiadúce imunitné reakcie patria alergické reakcie. Pri prvom stretnutí s alegénom sa vyvolá produkcia B- lymfocytov, ktoré pri opakovanom stretnutí spustia masívnu tvorbu protilátok, ktoré v konečnom štádiu vedú k poškodeniu cieľového tkaniva (kožné zmeny - napr. žihľavka, kŕč priedušničiek - astma a pod.). Alergie vznikajú v disponovanom organizme väčšinou vdýchnutím určitých látok (napr. peľu z rastlín) alebo ich požitím (niektoré ovocie, ryby a pod.).

 

 

Oslabenie imunitního systému

 

Každá prekonaná infekcia znižuje prirodzenú odolnosť organizmu. Na imunitný systém však pôsobí celý rad negatívnych vplyvov, ktoré prispievajú k jeho oslabeniu. Napr. znečistené životné prostredie toxickými látkami, opakovaný či dlhodobý stres, negatívne emócie, nesprávna výživa a životospráva, nedostatok spánku, užívanie nadmerného množstva omamných látok (alkohol, cigarety, drogy), nadmerné a časté užívanie antibiotík, rôzne druhy žiarenia. Posledné výskumy v imunológii potvrdili aj úzke prepojenie medzi psychikou a imunitou.

 

Prejavy oslabeného imunitného systému - celkový pocit únavy, bolesť kĺbov, zhoršené hojenie rán, opakované bakteriálne, vírusové a plesňové ochorenia, zníženým počet bielych krviniek, zvýšená vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod.

 

 

Použitá literatúra:

FERENČÍK, M., ROVENSKÝ, J: Čo sú to autoimunitné choroby? In: Quark, 2010, február, s. 22.

http://www.imunita.sk/?lg=1&s=3&art=1

http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=6&file=imunita

http://primar.sme.sk/c/4117325/ako-funguje-imunitny-system.html

http://www.jasmin-masaze.sk/lymfodrenazna-masaz