Kultúrny rozlet Slovenska

Začlenenie Slovenska do československého štátu sa výrazne prejavilo najmä v kultúrnom živote. Už vo februári 1919 bola oživotvorená Matica slovenská, kto! rá pre Slovákov predstavovala symbol národnej samobytnosti a hrdosti. Matkaj pomocou svojich miestnych odborov rozvinula po celom Slovensku širokú túrno-výchovnú činnosť: vydávala knihy, zakladala knižnice, organizovala ochotnícke divadlo, výstavy, prednášky a spevokoly.
Fakulty Univerzity Komenského zintenzívnili kultúrny a vedecký život v Bratislave. Prejavilo sa to v rôznych spolkoch, v okruhu literárno-spoločenských čason pisov. ako boli Slovenské pohľady, Elán, Prúdy, Kultúra, DAV a iné. Roku 1921 vznikla Umelecká beseda slovenská, ktorá mala literárny, výtvarný a hudobný od-j bor. Jej predsedom bol prvý moderný slovenský architekt Dušan Jurkovič (autoJ mohyly M. R. Štefánika na Bradle). Vychádzali desiatky pôvodných slovenských kníh. Okrem Matice slovenskej najviac pôvodných diel vyšlo v Edícii mladých slovenských autorov, ktorú v Prahe redigoval slovenský básnik Ján Smrek. Román Mila Urbana Živý bič bol prvým slovenským románom preloženým do niekoľ-! kých cudzích jazykov.
Roku 1920 bolo v Bratislave založené Slovenské národné divadlo. Jeden z jeho riaditeľov český hudobný skladateľ Oskar Nedbal pozdvihol najmä operu SND na európsku úroveň. Divadlo malo spočiatku iba českých hercov, no zohralo znamnú úlohu pri rozvoji profesionálneho divadelníctva a pri výchove prvej generácie slovenských operných spevákov a hercov. Roku 1932 vznikla slovenská činohra.
Sľubne sa rozvíjalo aj výtvarné umenie. Vychádzalo z domácich zdrojov a dícií, no zároveň sa úspešne včlenilo do prúdu moderného európskeho umen' Dokladom toho boli majstrovské diela Martina Benku či Miloša Alexandra zovského. Hlavnými predstaviteľmi slovenskej „moderny" boli najmä Ľud Fulla a Mikuláš Galanda. Prostredníctvom bratislavskej Školy umeleckých remesiel, kde pôsobili ako pedagógovia, mali priame kontakty s najvýznamnejšími európskymi umelcami. Ich diela boli ocenené na mnohých svetových výstavách.
Čulý rozmach stavebnej činnosti na Slovensku umožnil uplatniť sa mladej generácii slovenských architektov. Najznámejším z nich bol Fridrich Weinwurm. Podstatnú časť svojej tvorby venoval bytovej architektúre a kultúre bývania vôbec
Zásluhou Karola Plicku. milovníka slovenskej ľudovej kultúry, vznikli úspešné dokumentárne slovenské filmy. Jeho najúspešnejší film Zem spieva získal ocenenie aj v zahraničí. V rastúcom počte kín v slovenských mestách a väčších obciach sa s veľkým úspechom premietali aj dve verzie slovenských filmov venovaných legendárnej postave Jura Jánošíka. Jedna z nich, režiséra Martina Friča podľa scenára Karol Plicku, sa úspešne prezentovala aj na filmovom festivale v Benátkach. Karol Plicka sa zaslúžil aj o objavenie Paľa Bielika, ktorý stvárnil hlavnú postavu filmu. Paľo Bielik sa stal zakladateľskou osobnosťou slovenského filmu nielen ako herec, ale neskôr aj ako režisér.
Novým prvkom v slovenskom kultúrnom, ale aj spoločenskom živote bolo rozhlasové vysielanie. 3. augusta 1926 sa oznámením „Haló, tu Bratislava" začalo prvé pokusné vysielanie. Záujem o rozhlas bol od prvých chvíľ veľmi veľký. Roku 1936 začal pracovať banskobystrický vysielač, ktorý preberal program z Bratislavy, ale už aj z Košíc.