Život v Slovenskej republike



Dva a pol milióna občanov slovenského štátu nežilo len vysokou politikou. Ľudí skôr zaujímali každodenné starosti a radosti. Hoci mnohí mali čoraz väčšie výhrady voči nedemokratickému režimu, väčšina z nich pokladala existujúci štát za prijateľné riešenie vo vojnou zmietanej Európe.
Život na Slovensku bol ľahší než v susedných okupovaných či satelitných krajinách alebo v samom Nemecku. Ich obyvatelia radi prichádzali na Slovensko, aby si tu nakúpili rozličný tovar, najmä potraviny. Až do vojny so Sovietskym zväzom roku 1941 potraviny neboli na prídel. Majetní občania si mohli nakúpiť aj také tovary ako ryžu, čokoládu, kávu a kakao. Na druhej strane široké vrstvy obyvateľstva trpeli poruchami v zásobovaní potravinami a inými životnými potrebami.
Hospodárstvo Slovenskej republiky bolo podriadené vojnovému stavu. Priemyselná i poľnohospodárska výroba bola zameraná na uspokojovanie rastúcich požiadaviek „molocha vojny". Slovenské továrne vyrábali zbrane, dôležité súčiastky na ich výrobu a rozmanitý materiál pre potreby armády. Hlavným odberateľom bolo Nemecko, ktoré určovalo, čo sa má na Slovensku prednostne vyrábať. Nemecká ríša plne zaujatá vojnou však nemala čím platiť a Slovensku ostávala stále väčším dlžníkom. Tento dlh nebol nikdy splatený, čo vážne poškodilo slovenské hospodárstvo.
Rastúce požiadavky vojny spôsobili, že sa na Slovensku vybudovalo veľa nových priemyselných podnikov, železníc a ciest. Takto sa postupne odstránila nezamestnanosť, ktorá bola postrachom obyvateľstva.
Asi 40 000 robotníkov odchádzalo ročne do Nemecka na trvalé alebo sezónne práce. Ani slovenskí roľníci nemali problémy s predajom svojich výrobkov na domácom či zahraničnom trhu. Vojnová Európa bola vyhladovaná a každý si chcel robiť potravinové zásoby do neistej budúcnosti. Roľníci však boli sklamaní z nesplnených sľubov o pozemkovej reforme, od ktorej očakávali pridelenie novej pôdy.
Predtým nevídané možnosti sa otvorili pre úradníkov a príslušníkov inteligencie, ktorí v samostatnom štáte našli lepšie uplatnenie. Hospodársky sa vzmáhali aj remeselníci a obchodníci. Z nich sa vytvorila aj skupina vojnových zbohatlíkov
- „ziskožravcov". ktorí ťažili z takzvaného arizačného procesu, čiže z prebratia podnikov, obchodov a domov, ktoré predtým vlastnili židovskí občania.
Pomerne dobrá hospodárska situácia umožnila niektoré sociálne opatrenia: rodinné prídavky na deti, rôzne drahotné prídavky, úpravy miezd a dôchodkov. Pre najchudobnejších obyvateľov sa každoročne organizovala tzv. zimná pomoc.
Dobré výsledky sa dosiahli aj v kultúrnej oblasti. Vznikli nové vysoké i stredné školy, Slovenská akadémia vied a umení, dve nové profesionálne divadlá, ročne vychádzali stovky kníh. Matica slovenská a Spolok sv. Vojtecha robili rozsiahlu vý-chovno-vzdelávaciu činnosť. Kultúrne aktivity vyvíjala v duchu svojej politiky aj vládnuca strana a jej organizácie - Hlinková garda a Hlinková mládež. Predstaví-1 telia kultúrneho života sa usilovali o nezávislosť od totalitného systému, ktorému sa nepodarilo celkom ich „zjednotiť" a usmerniť, aby mu bezvýhradne slúžili.
Napriek zúriacej vojne na Slovensku pulzoval aj aktívny športový život. Konali sa tu pravidelné domáce súťaže najrôznejších športoch. Slovenské klubové a národné družstvá mali čulý športový styk - pokiaľ to dovoľovali vojnové pomery -aj so zahraničnými súpermi.