Kultúra pre všetkých


Aj kultúrny život sa rozvíjal pod prísnym ideologickým dozorom vládnucej stany. Vylúčila z neho nepohodlné osobnosti, strážila ho pred prenikaním „nepri teľských buržoáznych", t. j. moderných vedeckých a umeleckých tendencií. Je' ným prípustným umeleckým smerom bol zo sovietskeho vzoru prebraný tzv. „. cialistický realizmus", t. j. mechanické zobrazovanie skutočnosti v duch mocenských a ideových potrieb vládnucej strany. Prejavil sa najmä v literatúr výtvarnom umení a v architektonickej tvorbe.
Nemohlo sa voľne cestovať do zahraničia. Domáca i zahraničná literatúra bo' pod prísnym dohľadom cenzúry. Túto informačnú izolovanosť sa usilovali prekle núť zahraničné rozhlasové stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Rádio Vať kán a iné.
Napriek tejto tiesnivej atmosfére, ktorá ovládala celý spoločenský život, vznik li na Slovensku nové školy všetkých stupňov, nové profesionálne divadlá, um lecké súbory, knižnice, kiná. Zakladali sa nové vedecké a kultúrne inštitúcie, a' Slovenská akadémia vied, Slovenská národná galéria. Slovenská filharmónia at
Znova sa ukázalo, že malý národ sa aj v nepriaznivých politických pomer-môže najlepšie prezentovať pred svetom v kultúrnej oblasti. Základom zvyšov nia kultúrnej úrovne obyvateľstva bola dobudovaná sieť škôl všetkých stupňo Z vysokých a stredných škôl vychádzalo stále viac vzdelaných mladých ľudí.
Rozvíjala sa masová kultúra, ktorá ovplyvňovala široké vrstvy obyvateľstv Tento proces, nazývaný socialistická kultúrna revolúcia, súvisel s celkovým tec niekým a civilizačným pokrokom. Dôležitú úlohu v ňom zohral rozhlas a televizi
Televízne vysielanie sa v priebehu tridsiatich rokov stalo prirodzenou súčasťo spoločenského i súkromného života. Vpád televízie, magnetofónov, neskô videorekordérov do verejného života i domácností však oslabil vlastné kultúrn aktivity občanov.
Neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života ostávalo rozhlasové vysielaní Šírilo sa najmä medzi mládežou prostredníctvom prenosných tranzistorových r dioprijímačov. Noviny ostávali pod kontrolou komunistickej strany a podlieh cenzúre. V rámci tzv. socialistickej kultúrnej revolúcie sa rozvíjala aj kultúrna či, nosť medzi príslušníkmi národnostných menšín Mali svoje základné a stredn školy, noviny, divadlá, rozhlasové vysielanie.
Okrem kultúry dosahovalo Slovensko významné výsledky aj vo vedeckom ži te. V Slovenskej akadémii vied, na vysokých školách a na dalších výskumný pracoviskách vedci dosiahli výrazné úspechy, ktoré vzbudili pozornosť v celo vedeckom svete. Ešte výraznejšie sa presadilo slovenské umenie. V jeho službác pracovalo stále viac profesionálnych spisovateľov, výtvarných umelcov, herco režisérov, hudobníkov, spevákov, filmárov. Umenie napriek sústavným politický tlakom svojou vnútornou silou a životnosťou prekročilo hranice Slovenska a
10 sa súčasťou modernej európskej kultúry. Poslami Slovenska a jeho kultúry
11 viaceré umelecké súbory, napr. SĽUK, Lúčnica, Slovenská filharmónia či o ra SND. Svetové uznanie získala slovenská knižná grafika.
Do rámca kultúrneho života patrila aj telovýchova, ktorá sa rozvíjala tak masovej základni, ako aj na úrovni vrcholového športu. Športové kluby i jedn livci získavali stále väčší podiel na reprezentácii Československa a viacerí z ni dosiahli najvyššie športové triumfy - zlaté olympijské medaily.
Veda a umenie pre svoj ďalší vývoj potrebovali preraziť existujúce politické medzenia, umelú izolovanosť od moderných prúdov vo svete. Preto bolo celko prirodzené, že sa podieľali na oslabovaní a nakoniec zvrhnutí totalitného kom nistického režimu v Československu.