Konečne mier
Od roku 1942 sa objavil ďalší spojenec v boji proti fašizmu, a to priamo okupovaných územiach. Doposiaľ obyvateľstvo obsadených krajín prejavov^ nanajvýš iba pasívny odpor voči okupantom. Teraz však začalo prechádzať na j tívne formy odboja. Množili sa sabotáže, atentáty a objavili sa i prvé partizár skupiny. V Juhoslávii sa postupne utvorila partizánska armáda, ktorú vie Josip Broz Títo. Významnú úlohu zohral partizánsky spôsob boja na ZSSR, ale aj vo Francúzsku, v Poľsku, na Slovensku a v Taliansku.
Aktívni boli aj politici, ktorí na začiatku vojny odišli do zahraničia a postup sa sústredili najmä v Londýne. Tu vytvorili dočasné vlády a organizovali zahr ný odboj proti okupantom. Boli to vlády Belgicka, Holandska, Nórska, Poq a Československa. V Londýne a neskôr v Alžírsku sa zdržiaval generál de Ga [gól] so svojím Výborom slobodných Francúzov. Pred fašistickou okupád utiekli zo svojej vlasti mnohí radoví občania, ale najmä vojaci a dôstojníci. TiJ skôr bojovali v oslobodzovacích spojeneckých armádach.
V poslednej fáze vojny, ked sa front posúval do strednej Európy, vzpla v niektorých štátoch protifašistické povstania. V Taliansku zvrhli v lete 1943 j ssoliniho jeho vlastní prívrženci. Chceli totiž predísť ľudovému povstaniu, ktoí viselo na vlásku. Súčasne sa usilovali zlepšiť podmienky na rokovanie o príj s Angličanmi a Američanmi, ktorí sa už vylodili na Sicílii.
V júni 1944 sa armády západných spojencov vylodili vo Francúzsku. Taj Nemecko ocitlo v kliešťach. Na východe sa muselo brániť proti postupujúcej! venej armáde a zároveň presunúť vojská na západný front do Francúzska. [ dému už bolo jasné, že Nemecko vojnu prehrá. Preto sa skupina generálov. I bola dovtedy poslušná Hitlerovi, spojila s malou odbojovou skupinou a poi sa spáchať naňho atentát. Ten sa však nepodaril a Hitler zostal pri mocij Spojenci nedobyli Berlín. 30. apríla spáchal v bunkri, kde sa skrýval, samov
8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo. Bola to bezpodmienečná kapitulácii ako sa na tom Spojenci počas vojny dohodli. Tým sa vojna v Európe skonč
Už počas vojny sa zišli Roosevelt, Churchill a Stalin na konferencii v Teh a v Jalte na Kryme, aby zjednotili svoj postup. Krátko po skončení vojny: znova v meste Potsdam (Postupim) nedaleko Berlína. Nový prezident Uí man, britský predseda vlády Churchill a hlava sovietskeho štátu Stalin tu i li, aby sá poradili o ďalšom osude Nemecka. Dohodli sa, že tých, čo boli I vední za zločiny spáchané počas vojny, postavia pred medzinárodný sú
Mimo Európy sa však ešte bojovalo. Svetová vojna sa skončila až porál ponska, ktoré podpísalo kapituláciu 2. septembra 1945, po tom, čo USA{ vými bombami zničili japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.