Na východ od "železnej opony"


Bezprostredne po vojne sa parlamentný systém obnovil aj v niektorých št toch, ktoré patrili do mocenskej sféry Sovietskeho zväzu. Od začiatku však bok jasné, že vo východnej Európe sa Stalin uspokojí jedine s absolútnou mocou dc mácich komunistických strán. Keďže komunisti vdáčili za svoje postavenie ]ehi priamej podpore, stali sa poslušným nástrojom Moskvy. Začal sa tzv. proces vietizácie, ktorým sa každá východoeurópska krajina menila na presnú kópiu : vietskeho zväzu.
Výnimkou bola iba Juhoslávia, ktorú roku 1948 vylúčili z lnformbyra, lebo je prezident Josip Broz Tito odmietol podriadiť sa Stalinovmu diktátu. Spomedz východoeurópskych krajín však mala Juhoslávia osobité postavenie aj preto, leb Titova partizánska armáda porazila nemecké vojská na svojom území bez sovie^ skej pomoci. Titovi komunisti sa chopili moci bez podpory Moskvy, ale j€ spôsob vlády bol takisto diktatúrou jednej strany.
Prvé hospodárske opatrenia, ktoré presadzovali komunisti spočiatku v spolu! práci s ostatnými politickými stranami, boli zamerané na povojnovú hospodárska obnovu a rozvoj. Pomoc Marshallovho plánu veľmi chýbala, ale mnohí verili, že| poľnohospodárska reforma - rozdelenie veľkostatkov a poštátnenie kľúčov odvetví národného hospodárstva dokážu odštartovať hospodársky rozmach.
Súbežne s týmito opatreniami však komunistické strany všade začali vyradbva^ z verejného i politického života ľudí iného zmýšľania. Zmocnili sa kontroly na školstvom, kultúrou i tlačou. Postupne obsadili všetky kľúčové miesta vo vládej v polícii, armáde i v štátnom aparáte vlastnými ľuďmi. Tento proces sa najrýchle šie odohrával v Albánsku, Bulharsku a Rumunsku, o niečo pomalšie v Maďarsku j a Poľsku a zavŕšil sa prevratom v Československu roku 1948.
Všade sa začali procesy s politickými odporcami a v ich tieni veľké vyvlastňc vanie majetkov. Celá štruktúra hospodárskeho života - výroba, trh, financie - bc la zovretá do sovietskeho modelu centrálneho plánovaného hospodárstva, ktor sa opieral o byrokratickú kontrolu a potláčal akúkoľvek iniciatívu.
Keď sa zavŕšila séria komunistických prevratov, rozhodol sa Sovietsky zväz : loziť Radu vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Mala usmerňovať hospc dársku spoluprácu medzi štátmi sovietskeho bloku. Najprv sa týkala len obchodí neskôr aj plánovania výroby a napokon mala viesť k hospodárskej integrácii | sovietskym dohľadom a diktátom.
Začiatkom päťdesiatych rokov sa dosiahol rast výroby, zrušil sa prídelov systém, zavedený ešte za vojny, a postavilo sa veľa bytov i nových podnikov. Nc centrálne riadené hospodárstvo sa čoskoro stalo brzdou hospodárskeho rozvoja] a nedokázalo pružne reagovať na potreby obyvateľstva.
Čím zjavnejšie bolo zaostávanie životnej úrovne sovietskeho bloku za západe európskym štandardom, tým úzkostlivejšie dbali komunistické vlády, aby ich ob vatelia boli izolovaní od demokratického sveta. Táto izolácia ešte viac prehlbova la zaostalosť celého bloku.