Výslnie a tiene civilizácie

Výbuch prvej atómovej bomby v Hirošimě a jej ničivé dôsledky - osemdesiattiJ síc mŕtvych a najmä choroby z rádioaktívneho ožiarenia ešte aj v dalších generá-j ciach - pripomenuli ľudstvu, že žije v atómovom veku. Tragédia Hirošimy a Na^ gasaki spôsobila, že jadrová energia zostávala dlho spätá s predstavou vojny. Medzinárodné napätie, zbrojenie, ďalšie objavy ničivej sily (neutrónová bomba, laserové zbrane) znásobovali strach z vojny a jej následkov.
Aj preto sa výskumy mierového využitia jadrovej energie dlhší čas obmedzovali a len obavy z prípadného vyčerpania prírodných surovín spôsobili, že niektoré štáty začali budovať jadrové elektrárne. Ich prevádzka je však spojená s viacerými rizikami. Akákoľvek havária jadrovej elektrárne môže bezprostredne ohroziť život ľudí, zamoriť vzduch a pôdu.
Od roku 1957 hovoríme o kozmickom veku. ZSSR vypustil prvú umelú družicu Zeme - Sputnik 1, o mesiac neskôr Sputnik 2 s pokusným psom Lajkou. V apríli 1961 obletel Zem v sovietskej kozmickej lodi prvý človek Jurij Gagarin, roku 1962 Američan John Glenn, roku 1965 prvá žena Valentína Tereškovová. Roku 1969 milióny ľudí našej planéty prostredníctvom televíznych obrazoviek so zatajeným dychom sledovali pristátie dvoch Američanov - Edwina Aldrina a Nei-la Armstronga na Mesiaci. Dôkazom užitočnej spolupráce bol spoločný soviet-sko-americký kozmický let Sojuz-Apoľlo roku 1975.
Tieto udalosti mohli ľudia sledovať v priamom televíznom prenose, lebo medzitým sa už vypustili na obežnú dráhu okolo Zeme družice, ktoré zabezpečovali prenosy informácií na obrovské vzdialenosti. Moderné masovokomunikačné prostriedky (tlač, rozhlas, televízia) boli takto schopné vysielať správy do celého sveta.
Tieto udalosti umožnil prudký rozvoj elektroniky a informatiky. V priebehu tridsiatich rokov sa vystriedali štyri generácie počítačov (v 90. rokoch nastupuje už piata). Na začiatku „informatickej revolúcie" bol prvý elektronický počítač EN1AC, ktorý vyrobila firma IBM roku 1946.
Informatika postupne priniesla prevratné zmeny do výroby a jej riadenia. Počítače sa podieľali na zhotovovaní výrobkov prostredníctvom robotov. Hovoríme o automatizácii výroby, o masovom využívaní výpočtovej techniky. Takto riadený priemysel spotrebúval stále menej surovín, energie i ľudskej práce. Namiesto jeď noduchých výrobkov, akými sú textil, obuv, oceľ, plasty, sa čoraz viac vyrábali spojovacia i spotrebná elektronika, elektronické prvky, automatizované stroje, dopravné prostriedky, zložité plasty, liečivá a pod.
Takáto výroba musela byt úzko spätá s vedeckým výskumom. Vo vedeckej činnosti prevládli formy tímovej práce a zvyšovali sa náklady na výskum. Meradlom účelnosti vedy sa stala rýchla použiteľnosť objavov v technike i v priemysle.
Tento vedecký a technický pokrok, ktorý sa začal od polovice 20. storočia, nazývame vedecko-technickou revolúciou