Ako sa rodil mier
V januári 1919 sa zišli v Paríži zástupcovia všetkých štátov, ktoré boli vo vc so štátmi Trojspolku. Od viedenského kongresu (1815), ktorým sa skončili na leonské vojny, nevidel svet také veľké zhromaždenie diplomatov a politikov, sa zišlo na Parížskej mierovej konferencii. Bolo tam 70 delegátov z dvadsia siedmich štátov. O konkrétnych podmienkach mierových zmlúv sa však nero valo verejne v takom veľkom počte. Rozhodovala o nich Rada piatich.
Radu piatich tvorili najvyšší politickí predstavitelia USA, Veľkej Británie, Fr cúzska, Talianska a Japonska. Hlavné slovo mal americký prezident Woodr Wilson a francúzsky ministerský predseda Georges Clemenceau [klemansó]. sonovo slovo malo váhu preto, lebo USA sa počas vojny stali najsilnejšou veľn cou. u ktorej boli ostatní víťazi zadĺžení. No W. Wilson si získal veľkú vážnosť a pularitu aj svojou mierovou diplomaciou. Mimoriadne postavenie francúzsky ministerského predsedu vyplývalo zasa z toho. že jeho krajina niesla najväť ťarchu vojny na najdôležitejšom západnom fronte.
Wilson a Clemenceau chceli predovšetkým zabezpečiť, aby sa už nikdy neoj kovala taká tragédia, akou bola prvá svetová vojna. Ibaže každý to chcel dosi nuť iným spôsobom. Clemenceau tvrdil, že porazené Nemecko treba tak osla aby už nikdy nemalo dosť síl začať novú vojnu. Wilson bol zasa toho názoru treba založiť Spoločnosť národov, v ktorej by zástupcovia všetkých štátov -zov, porazených i neutrálnych - pravidelne rokovali o všetkých medzinárodn otázkach. Každý spor by sa mal v Spoločnosti národov vyriešiť dohodou a všej štáty by sa mali zaviazať, že si navzájom prídu na pomoc, ak jedného z nich kto napadne.
Mierová konferencia však musela riešiť ešte veľa iných otázok. Určila výšku škodného, ktoré mali zaplatiť niekdajší útočníci za škody spôsobené vojnou.
Zmluvne sa museli zaručiť aj vzťahy medzi novými štátmi, ktoré vznikli v slednej fáze vojny. Mierové zmluvy zaväzovali porazených, aby uznali samos nosť novovzniknutých štátov - Poľska, Československa, Juhoslávie a nové h nice Rumunska, Rakúska a Maďarska. Porazené Nemecko a Turecko stratili I lónie. Navyše Nemecko sa muselo vzdať Alsaska-Lotrinska. ktoré získalo rol 1870 v prusko-francúzskej vojne.
Porazené štáty nemali inú možnosť, ako predložené podmienky prijať. Vznik nová politická mapa Európy. Nové usporiadanie, známe ako versailleský systéj (podlá zámku Versailles pri Paríži, kde sa podpísala mierová zmluva s Nemí kom), však porazené krajiny prijali s veľkou nevôľou. Európa sa už na prahu ml rových čias rozdelila na krajiny, ktoré boli s novým usporiadaním spokojné, a tie, ktoré sa proti nemu búrili. Toto rozdelenie mohlo opäť vyvolať vojnový k