Hitler proti Európe


Porážka centrálnych mocností vo vojne znamenala aj koniec nemeckého cisárstva. Podobne ako rakúsko-uhorskí a ruskí aj nemeckí vojaci odmietali plnif rozkazy, ktorými ich velitelia hnali do dalších bitiek, hoci vojna už bola definitívnej prehraná. Zoči-voči všeobecnej nespokojnosti bol cisár Wilhelm II. donútený 9. novembra 1918 odstúpiť. V Nemecku bola vyhlásená republika.
Nový nemecký štát vošiel do dejín pod názvom Weimarská (vajmarská) republika, lebo v mestečku Weimar sa zišlo ústavodarné zhromaždenie, ktoré prijalaJ novú, demokratickú ústavu. Prvým prezidentom Weimarskej republiky sa stal Friedrich Ebert.
V čase zrodu mala Weimarská republika podobné hospodárske ťažkosti ako ostatné štáty. Aj na ňu doľahla povojnová kríza a obrovská inflácia. V tejto atmo-sfére časť politikov obviňovala za všetky povojnové strasti tých, ktorí vojnu vyhrali, najmä svojho suseda - Francúzsko. Časť nacionalistických politikov a starých generálov začala presadzovať plány odvetnej vojny.
Keď sa pominuli povojnové ťažkosti a väčšina Európy dosiahla hospodársky rozmach, dostalo Nemecko veľkú dolárovú pôžičku od USA, aby mohlo upevnil svoju ekonomiku a splácať reparácie. Aj platba reparácií sa upravila v prospei Nemecka. Ich celková suma sa znížila a lehota predĺžila. Zdalo sa. že vojna a : následky sú zažehnané aj v Nemecku.
Hospodársky rozmach a blahobyt však netrval dlho. Krachom na newyorskej burze sa zrazu všetko zmenilo. Hospodárska kríza zasiahla všetky štáty a všetky odvetvia hospodárstva. Do každodenného života sa vrátila bieda.
Práve v tomto období v Nemecku vystúpil do popredia vodca, ktorý tvrdil, že pozná riešenie všetkých problémov. Volal sa Adolf Hitler a jeho strana sa nazývala Národnosocialistická nemecká robotnícka strana. Kým neprepukla hospodárska kríza, bola to len malá, bezvýznamná strana. Roku 1932, keď bola kríza najhlbšia a bieda najväčšia, už získala najväčší počet kresiel v parlamente. Na základe toho sa stal Hitler v januári 1933 kancelárom - predsedom vlády.
Hitler postupoval podobne ako Lenin v Rusku a Mussolini v Taliansku. Zakázal všetky politické strany, spolky, organizácie a kluby. Štátne orgány, školstvo, vedu. kultúru a súdy podriadil svojej strane. Celý štát popretkával sieťou tajnej polície. Odporcov režimu zatvárali do väzení a koncentračných táborov. To bol spôsob vládnutia spoločný pre všetkých diktátorov.
Nemecká diktatúra však mala ešte dve osobitosti. Vyhlásila rasové zákony. Podľa nich zostavili akýsi rebríček hodnotných a menej hodnotných skupín ľudstva. Seba, t. j. nordickú rasu, ako sa sami nazývali, postavili na vrchol tohto reb-ríčka.Nemecký národ, tzv. nadľudia podľa nich musia ostatných, t. j. napr. Slovanov, Židov a Rómov premeniť na moderných otrokov alebo zničiť.
Druhou osobitosťou bolo, že v Nemecku, ktoré prehralo vojnu a muselo pínií ťažké podmienky mierovej zmluvy, mala hospodárska kríza katastrofálne následky. Keď sa dostal k moci Hitler, otvorene vyhlasoval, že Nemecko sa musí pomstiť za porážku v prvej svetovej vojne a on urobí všetko, aby si Nemci podmanili najprv Európu a neskoršie celý svet. Jeho príchod k moci teda znamenal, že skôr či neskôr Nemecko pod jeho vedením rozpúta novú vojnu.