Voda (H2O) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka.

Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Sme doslova obkľúčení vodou. Viac než 70 % zemského povrchu zaberajú moria a oceány. Navyše 10 % pevniny - územie veľké asi ako Južná Amerika - pokrýva voda vo forme ľadu. Na Zemi však takmer nijaká nová voda nevzniká. Tá, ktorá padá z oblohy v podobe dažďa, padala už miliónkrát v minulosti a spadne ešte nespočetne mnoho ráz v budúcnosti.

Voda je v nekonečnom kolobehu: dažďová voda steká z pevniny do morí, mení sa na vodnú paru, vytvára oblaky, no a napokon opäť padá v podobe dažďa. Voda má pre našu planétu a jej obyvateľov nesmierny význam. Potrebujú ju všetky rastliny a živočíchy. Život na Zemi sa rodil práve v moriach. Rieky a moria tisícky rokov modelujú krajinu tým, že vymieľajú kaňony a morské útesy; ľadovce zasa vyhlbujú údolia. Ľudia potrebujú vodu v domácnostiach, továrňach i pri poľnohospodárskych prácach.

Chemické vlastnosti

Molekulová štruktúra
Elementárne zloženie chemickej zlúčeniny je len jedným z faktorov ovplyvňujúcich chemické a fyzikálne vlastnosti látky. Iný dôležitý faktor je molekulová štruktúra. Voda je kovalentná zlúčenina. Atóm kyslíka je centrálny v lomenej molekule, viazaný s atómami vodíka kovalentnými väzbami. Väzby zvierajú uhol 105°. Každá z dvoch jednoduchých väzieb pozostáva z jedného páru spoločných elektrónov. Atóm kyslíka púta elektrónový pár silnejšie ako atóm vodíka, lebo má vyššiu elektronegativitu ako vodík. Elektronegativita je mierou schopnosti atómu pútať (priťahovať) elektróny, ktoré tvoria kovalentnú väzbu. Nerovnomerné rozdelenie dáva kyslíku na konci väzby čiastkový záporný náboj. Pretože väzba má opačne nabité konce (póly), hovoríme o polárnej kovalentnej väzbe. Čím vyšší je rozdiel elektronegativít prvkov tvoriacich väzbu, tým je polárnejšia.

Znečisťovanie vody

V riekach, jazerách a oceánoch je nesmierne množstvo vody, ale ľahko znečistenej. Hlavné zdroje znečistenia vody sú: splašky, umelé hnojivá, priemyselné chemikálie, pesticídy, ropa a čistiace prostriedky.
Splašky sú hlavnou príčinou znečistenia vody. Kedysi sa všetok odpad vypúšťal do riek a morí. To bolo príčinou zdravotného rizika a viedlo k chorobám ako cholera.
Odpad totiž ovplyvňuje všetko živé vo vode. Ak je jeho množstvo vo vode malé, potom ho baktérie môžu vo vode rozložiť na neškodné látky ako oxid uhličitý, nitráty a vodu. Ale ak je jeho množstvo obrovské, potom baktérie využijú všetok kyslík rozpustený vo vode, keď sa "pasú" na splaškoch. Len čo koncentrácia kyslíka klesne príliš nízko, väčšina vodných organizmov, vrátane baktérií, zomrie. Rozkladajúce sa látky sú príčinou mútenia vody a jej zápachu. Za účelom odstránenia tohto znečistenia je odpad podnikmi spracovávaný, prv než sú splašky vrátené do riek a morí. Splašky sú vypúšťané do obrovských nádrží a zmiešané so vzduchom, pričom sú takto baktériami rozložené omnoho rapídnejšie.