Veľmoci preto Hitlerovi


Po porážke Francúzska plánoval Hitler vylodenie na' Britských ostrovoch. No úspešná obrana Veľkej Británie proti nemeckým leteckým útokom napokon prinútila Hitlera vzdať sa tohto plánu. Svoje agresívne ciele preto upriamil na východ.
V júni 1941 Nemci napadli aj Sovietsky zväz. Z agresora, ktorý v septembri 1939 napadol Poľsko, sa tak stala obeť nemeckého útoku. Podlá Hitlerových plánov to mala byť blesková vojna ako proti Poľsku a západnej Európe. Červená armáda, ako sa nazývali vojaci ZSSR, spočiatku naozaj bezhlavo ustupovala, lebo nebola vôbec vycvičená na obranu. Jej stratégia smerovala k preneseniu bojov na územie nepriateľa. Stalin sa totiž spoliehal na zmluvu o neútočení, ktorú uzavrel s Hitlerom roku 1939. Navyše, on sám oslabil vlastnú armádu. Teror, zatváranie a masové vraždy, ktoré rozpútal proti jednotlivcom a celým sociálnym vrstvám obyvateľstva, zasiahli aj armádu. Vinou Stalina stratila armáda veľký počet maršalov, generálov i veliteľov armádnych zborov.
Takmer štyri mesiace sovietske vojská ustupovali. Potom sa im však podarilo odraziť nemecký útok na Moskvu. To bol prvý signál, že na východnom fronte Hitlerov plán bleskovej vojny stroskotal. Na iných úsekoch frontu však nemecké vojská ešte postupovali. K celkovému obratu došlo až v januári roku 1943 v bitke pri Stalingrade (dnešný Volgograd). Tam sa podarilo Červenej armáde obkľúčiť 300 000 nemeckých vojakov, ktorí napokon po dvoch mesiacoch boja a márneho čakania na posily kapitulovali.
Vojna sa však neodohrávala len v Európe. Už od roku 1940 bojovala Veľká Británia v Afrike proti Taliansku, ktoré sa chcelo zmocniť britských kolónií a ovládnuť Egypt. Ked Taliani začali beznádejne prehrávať, poslal im Hitler na pomoc tankovú armádu na čele s generálom Rommelom. Spočiatku sa Romme-lovi darilo, ale napokon ho britské vojská porazili v bitke pri El Alameine v Egypte. Odvtedy sa začal ústup talianskych a nemeckých útočníkov v Afrike.
USA poskytovali Veľkej Británii a Sovietskemu zväzu obrovskú materiálnu pomoc, ktorá stála aj veľa životov, lebo nemecké ponorky neraz úspešne torpédovali americké konvoje s vojnovými dodávkami. No Američanom bolo spočiatku predsa len ľahšie, lebo prvé dva roky neboli s nikým v priamom vojnovom stave. Situácia sa zmenila v decembri 1941.
Japonsko sa už od 30. rokov usilovalo ovládnuť Áziu. Roku 1933 zaútočilo na Čínu a obsadilo Mandžusko. Po neúspešnom útoku na Čínu roku 1937 sa obrátilo iným smerom a počas roku 1940 postupne okupovalo celú juhovýchodnú Áziu. Japonci viedli vojnu pod heslom oslobodenia Ázie spod kolonializmu, ale ich okupačná armáda nastolila všade oveľa tvrdší a brutálnejší útlak.
Prekážkou japonskej rozpínavosti boli Spojené štáty americké, ktoré mali v Ázii hospodárske záujmy a na niektorých tichomorských ostrovoch vojenské základne. Preto 7. decembra 1941 japonské letectvo zaútočilo na hlavnú základňu americkej tichomorskej flotily v Pearl Harbor na Havajských ostrovoch. Európski spojenci Japonska - Nemecko a Taliansko - vypovedali vzápätí vojnu USA.