Nové plány a nové spojenectvá


Koncom roku 1945 sa začal v Norimbergu proces s dvadsiatimi štyrmi pol varmi porazeného nacistického Nemecka. Medzinárodný vojenský tribunál súdil za zločiny spáchané vo vojne a v koncentračných táboroch.
V Norimbergu sa naposledy prejavila svornosť niekdajšej protihitlerovskej k lície. Prvé rozpory sa objavili v otázke budúcností Nemecka. USA a Veľká Bit" nia pokladali za najrozumnejšie prispieť k obnove nemeckého hospodárstva a potom požadovať od Nemecka, aby zaplatilo za škody spôsobené vojnou. M shallov plán pomoci rátal aj s Nemeckom. To však znamenalo zachovať trhc hospodárstvo a obnoviť demokratický systém.
Sovietsky zväz však chcel reparácie ihned. Vo svojej okupačnej zóne ich už začal vyberať demontážou a odvozom toho, čo zostalo z nemeckých tovární. R? liticky podporoval Stalin výhradne tých ľudí a tie politické prúdy, v ktorých vi záruku, že sa podriadia Moskve.
Čím zreteľnejšie sa prejavovalo, že Stalin si podmaňuje východoeurópske ty, tým odhodlanejšie smerovala americká a britská politika k podpore západ-ho Nemecka. Tento vývoj napokon viedol k vzniku dvoch nemeckých štátov.
V máji 1949 vznikla Spolková republika Nemecko (SRN) a v októbri Neme~ demokratická republika (NDR). SRN sa vydala na cestu parlamentarizmu, r pektujúc zákaz zbrojenia a propagácie fašizmu. NDR sa stala súčasťou Soviets' ho bloku.
Marshallov plán podnietil aj zbližovanie západoeurópskych štátov. Už rO. 1948 sa združilo 18 štátov, ktoré sa uchádzali o americkú hospodársku pom Vytvorili Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu, z ktorej nesk* vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo a z toho dnešná Európska únia.
Cesta tohto združovania nebola jednoduchá. Mnohé štáty sa cítili dotkn tým, že USA si kládli podmienku prednostného prístupu k surovinovým zdroje Niektorí, ako napr. Francúzi, sa obávali zapojenia SRN do európskeho spoloče^ stva. Iní, napr. Veľká Británia, mali námietky proti dohodám o clách, ktoré m odstrániť bariéry v medzinárodnom obchode.
Roku 1949 vznikol Severoatlantický pakt. známy pod skratkou NATO. Bolo politické spojenectvo západoeurópskych štátov a USA. Vytvorilo si vlastnú voj skú organizáciu, ktorej velil vždy americký generál. Prvým veliteľom NATO bi Dwight Eisenhower (ejzenhauer], hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe vojny a neskorší prezident USA. Priamym podnetom pre vznik NATO bol kom nistický prevrat v ČSR.