Mussolini o jeho čiernoodenci

V tom istom čase, ked v Rusku Lenin budoval boľševický štát, začali sa af v iných krajinách objavovať rôzni vodcovia. Sľubovali, že vyriešia všetky problé] my, od nezamestnanosti až po lacný tovar v obchodoch a zdravé byty predmestiach.
Vo všetkých štátoch, ktoré predtým viedli vojnu, sa ľudom žilo veľmi ťažk Zbrojárske továrne stratili objednávky a začali prepúšťať, muži sa vracali z front a nenašli zamestnanie. Vlády tlačili stále nové peniaze, čím všetok tovar veľ. zdražel a peniaze strácali hodnotu. Podpory v nezamestnanosti a v chorobe eš neexistovali. Jednoduchí ľudia začali strácať trpezlivosť, vychádzali do ulíc. us~ radúvali verejné zhromaždenia a žiadali nápravu.
Takáto situácia bola aj v Taliansku. Hoci patrilo k víťaznej Dohode, v kraji-nevládla spokojnosť. Nacionalisti dávali otvorene najavo nesúhlas s mal územnými ziskami. Objavili sa aj hospodárske ťažkosti. Mnohí politici sa sna-získať pod svoj vplyv nespokojných Talianov tým, že im núkali rôzne „recepty" nápravu. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti svojmu novému susedovi Juhoslávii a odňala mu územie, na ktorom žili aj Taliani. Socialisti zasa organizovali robotnícke štrajky, aby podnikateľov prinútili zvýšiť mzdy. Ani jedni, ani druha však nemali úspech.
Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussolini, muž, ktorý sa chcel za každú cenu dostať do vysokej politiky; Vedel, že v modernom štáte vedie cesta doj politiky cez parlament, preto začal zvolávať verejné zhromaždenia a sľubovať, že všetky problémy vyrieši, len čo sa dostane k moci. Zavedie vraj vládu silnej ruky, ktorú budú všetci poslúchať. Robotníkom sľuboval lepšie mzdy, nezamestnaným prácu, podnikateľom vyššie zisky, jednoducho sľuboval všetkým všetko.
Ked že ľudia už boli unavení večnými štrajkami a demonštráciami, mnohí jeho: sľubom uverili. Zakrátko sa okolo neho zoskupili muži a mladíci, ktorí sa začali obliekať do čiernych uniforiem a dali si meno fašisti. Mussolini z nich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať všetku moc v štáte. Časť fašistov vytvorw la polovojenské ozbrojené organizácie, ktoré vyvolávali na uliciach sústavné bitky a prepadávali príslušníkov iných, najmä robotníckych strán. Mussolini teror v uli-; ciach zámerne stupňoval a sľuboval, že len čo zveria vládu jemu, nastolí všade pokoj a poriadok.
Po dvoch rokoch nepokojov taliansky kráľ v októbri 1922 naozaj poveril Mu-ssoliniho, aby zostavil vládu. To bol na niekoľko desaťročí koniec demokracie v Taliansku. Mussoliniho fašistická strana odstránila všetky občianske práva a slobody, podriadila si celé vedenie štátu, súdnictvo, školstvo, kultúru a začala ľudom predpisovať aj to, čo si majú myslieť a ako sa majú správať. Svojich politických protivníkov postavila pred mimoriadne súdy, kde sa vôbec nemohli obhajovat Väčšina bola odsúdená na 20 rokov straty slobody. Mnohí boli vykázaní žiť na opustených Liparských ostrovoch. Situácia v Taliansku podobne ako v Rusku naznačovala, že v mnohých európskych štátoch sa po vojne demokracia neudrží Bol to varovný signál, ktorého dosah si málokto uvedomoval.
Diktátor Mussolini sa pripravoval aj na vojnu. Obeťou talianskej agresie sa roku 1936 stala Etiópia a roku 1939 Albánsko.