Milan Rastislav Štefánik


 Popri Masarykovi bol najvýznamnejším činiteľom Československej národnej rady v Paríži a bol hlavným organizátorom česko-slovenských légií.
Už počas svojich štúdií v Prahe sa stal Štefánik stúpencom úzkej česko-sloven-skej spolupráce. Tu sa stal aj prívržencom filozofie a politiky Tomáša Garrigua Masaryka.
Po vyštudovaní astronómie na pražskej univerzite odišiel Štefánik do Paríža. Po takmer desaťročnom vedeckom bádaní dosiahol veľa vedeckých úspechov medzinárodného významu. Ako cudzinec sa však prebíjal životom veľmi ťažko. Tesne pred vypuknutím vojny získal francúzske štátne občianstvo, ale život kopaničiarskeho rodáka sa odohrával takmer na všetkých kontinentoch.
Len čo vybuchli prvé granáty na frontoch v lete 1914 Štefánik okamžite pochopil, že v tejto vojne sa bude rozhodovať aj o osude utláčaného slovenského národa. Keďže Francúzsko bojovalo proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Štefánik narukoval a prihlásil sa do francúzskeho letectva. Napriek krehkému zdraviu a nevysokej postave svojou odvahou, húževnatosťou a vynaliezavosťou dosiahol v armáde významné úspechy. Za štyri roky sa stal z obyčajného vojaka generálom francúzskej armády.
Po zranení na srbskom fronte, kde len tak-tak vyviazol živý. sa vrátil do Paríža. Tu sa zoznámil s Edvardom Benešom. Prostredníctvom svojich vplyvných známych vo francúzskych diplomatických kruhoch umožnil Masarykovi rozhovory s ministerským predsedom Briandom a s ďalšími významnými osobnosťami.
Ako významný predstaviteľ Československej národnej rady Štefánik venoval všetky svoje sily boju za česko-slovenský štát. Napriek tomu, že jeho zdravotný stav sa po ťažkej operácii žalúdka zhoršoval, nepoznal odpočinok. Bol všade tam, kde boli najťažšie úlohy. V lete 1916 odcestoval do Ruska, kde pomáhal organizovať česko-slovenské vojsko. Začiatkom roku 1917 odcestoval do USA, aby aj tam organizoval nábor dobrovoľníkov. Keď sa česko-slovenské légie v Rusku dostali na jeseň 1918 do ťažkostí, Štefánik odcestoval na Sibír.
Štefánik bol vynikajúci organizátor a skvelý diplomat. Bez jeho obetavej činnosti by Československá národná rada nemohla splniť svoju úlohu - vybojovať samostatné Česko-Slovensko. V novej republike sa stal generál Štefánik ministrom vojny v česko-slovenskej vláde. 4. mája 1919, keď sa vracal na Slovensko, zahynul pri havárii lietadla. Keďže okolnosti havárie neboli nikdy objasnené, o Štefánikovej smrti sa dodnes medzi ľuďmi rozprávajú rôzne legendy.