V 17. storočí sa Francúzsko stalo najsilnejšou Európskou mocnosťou. Francúzski králi sa usilovali dosiahnuť vnútornú jednotu tak, že chceli mať neobmedzenú moc a "pevnou rukou" vládnuť v krajine. Preto prestali zvolávať Generálne stavy.
Generálne stavy- boli francúzskou obdobou anglického parlamentu a skladali sa zo zástupcov šľachty, duchovenstva a meštianstva. V roku 1302 sa zišlo prvé zhromaždenie Generálnych stavov. V roku 1614 prestali zvolávať Generálne stavy.
Za vlády Ľudovíta XIII. (1610-1643) sa o zavedenie absolutizmu usiloval prvý minister Richelieu. Bol tu politický systém takzvaný absolutistická monarchia. Najprv zbavil príslušníkov vysokej odbojnej šľachty. Vnútorné posilnenie francúzskeho kráľovstva sa potom prejavilo v jeho zahraničnopolitických úspechoch počas tridsaťročnej vojny.
Francúzsko z nej vyšlo ako európska veľmoc.
Roku 1661 nastúpi na trón syn Ľudovíta XIII. Ľudovít XIV. Pokladal sa za Bohom vyvoleného panovníka, neriadil sa žiadnymi zákonmi a zodpovedal sa len Bohovi. Každý deň sa snažil oslňovať svojou mocou a bohatstvom. Nechal postaviť vo Versailles pri Paríži kráľovskú rezidenciu. Bol to "Kráľ Slnko". Veľmocenské postavenie Francúzska využil na ďalšie výbojné vojny a rozširoval územie kráľovstva.
Minister Colbert uviedol do života nový hospodársky systém- merkantizmus. Spočiatku bola táto politika úspešná ale Ľudovít XIV. však štátne prostriedky utrácal na luxusný život a na ďalšie vojny. Na začiatku 18. storočia sa dostal francúzsky absolutizmus do krízy a začal upadať.

← Späť na kategóriu ← Domov