Tatry sú najkrašie a najvyššie pohorie Slovenska. Ležia na poľsko – slovenskej hranici na severe nášho územia. Ich rozlohou najväčšia časť leží na území Slovenskej republiky ( 550 m2 čo predstavuje 70 % územia). Na ich území sa sformovali 3 krajinské celky Orava, Liptov a Spiš. Dodnes sa podtatranci nazývajú Oravcami, Liptákmi či Spišiakmi podľa toho, na ktorej strane Tatier žijú. Delia sa na Západné Tatry, Vysoké Tatry a Belianske Tatry. Z nich najnižšie sú práve Západné Tatry, ktoré na rozdiel od Vysokých Tatier - až na niekoľko lezeckých úsekov – sú turisticky, chodecky priechodné, a zas od nízkotatraských hrebeňoviek sa odlišujú ostrejšími hranami herbeňov a úžasnými hĺbkovými pohľadmi do sprevádzajúcich dolín.Hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami perchádza od Ľaliového sedla ponad záver Tichej doliny do sedla Závory, pokračuje dnom Kôprovej doliny až do Podbanského. Na západe susedia s Chočskými vrchmi, tvorené hranicou Studenej doliny a Hutianskeho sedla. Južnú hranicu tvorí mohutný zlom na ich úpätí, pozdĺž ktorého vznikla rozsiahlá Podtatranská kotlina, z ktorej časť ohraničujúca Západné Tatry sa nazýva Liptovská kotlina. Hranica medzi Vysokými a Západnými Tatrami perchádza od Ľaliového sedla ponad záver Tichej doliny do sedla Závory, pokračuje dnom Kôprovej doliny až do Podbanského. Na západe susedia s Chočskými vrchmi, tvorené hranicou Studenej doliny a Hutianskeho sedla. Južnú hranicu tvorí mohutný zlom na ich úpätí, pozdĺž ktorého vznikla rozsiahlá Podtatranská kotlina, z ktorej časť ohraničujúca Západné Tatry sa nazýva Liptovská kotlina. Západné Tatry sa črtajú ako výrazný horský chrbát začínajúci od západnu vápencovou skupinou Sivého vrchu a končiaceho na východe vápencovými Červenými vrchmi. Ich hrebeň dlhý 36 km mierne vyklenutý smerom na juh. Leži na ňom 27 vrcholov, z toho je 20 vyšších ako 2000m.n.m. ( priemerná výška 2035 m.n.m.) Najvyšší končiar hlavného hrebeňa je Baníkov ( 2122 m.n.m.). Prvým významným bodom z východnej strany hlavného hrebeňa je Kaspov vrch ( 1988 m) z ktorého je nádherný výhľad na na krásne formovaný biely Giewont (1909 m) tvorený vápencovou horninou. Prakticky ceá poľká časť Západných Tatier je tvorená touto horninou ktorá tu vytvára rozsiahlu krasovú oblasť s ojedinelými doliny Košcielska, početnými apriepasťami – Snežná ( 772 m). Najdramatickejšiu skupinu hlavného hrebeňa tvorí trojvŕšie začínajúce od východu masívnym Volovcom (2068 m), pokračuje divobralnatým rozoklaný zubom Ostrého Roháča (2048m) a vrcholí hrotitým končiarom Plačlivého ( 2126 m). Poloha Volovca v rácošnom bode hrebeňa dáva výhľad všeobecne uznávaný ako najkrajší v pohorí. Medzi tromi mohutnými hrebeňmi sa rozložili tri veľké doliny – Jamnícka, Chocholovská a Roháčska. Najmä pohľad do poslednej má v sebe grandióznosť a silu, hlavne jej záver, Smutná dolina, ozdobená štyrmi jazerami ovenčenými kruhom bralnatých štítov. Z hlavného hrebeňa na sever a juh vybieha niekoľko bočných rázsoch. Z Volovca na sever vybočuje veľmi dlhá rázsocha vedená cez Rákoň (1876 m), Dlhý úplaz na Lúčnu ( 1625m) až na hrebeň s nádherným vápencovým vršiskom Osobitej ( 1667m), dvíhajúcim sa nad východiskom Oravice. Vápencový príkrov tu vytvára krásnu tiesňavu Juráňovej doliny. Pri pohľade z Plačliveho sa pod nami strie Žiarska dolina, lemovaná od východu obrovitou hmotou Baranca ( 2184 m ) a od západu rázsochou spustenou z Baníkova cez skalný Príslop a Ráztoku až k obci Žiar. Cez vysoko položené sedlo Smutnej doliny (1962 m) sa bralnatý žulový reliéf nekončí, ba nadobúda ešte divší ráz. Úsek tri kopy ( 2166 ) Baníkov až po Salatín (2047 m) v ničom nezaostáva za skalnými hrebeňmi Vysokých Tatier. Na sever do Smutnej doliny a susednej Spálenej doliny spadajú z hlavného hrebeňa zvislé bralnaté rebrá a žľaby, na juh do záverov Žiarskej doliny a doliny Parichvost sa zvažujú mimoriadne strmé sutinové svahy.Od Salatína cez Brestovú (1806 m) sa dostaneme na krásny sťa bielymi čipkami zdobený Sivý vrch ( 1805 m), kde sa definívne končí hlavný hrebeň Západných Tatier vrchom nazývaným Biela skala zvažujúcim sa skokovito a dramaticky do Hutianskeho sedla, kde už nadväzuje na Chočske vrchy.