Grécko
Grécko leží v južnej, do Stredozemného mora vybiehajúcej, časti Balkánskeho polostrova. Má veľmi členité a dlhé pobrežie. Grécko je hornatá krajina. Menšie nížiny s úrodnejšími pôdami sú najmä pri pobreží. Väčšina územia má prímorské subtropické podnebie. Chladnejšie je iba vo vyšších pohoriach. Najviac zrážok spadne na západnom pobreží, východné pobrežie je oveľa suchšie. Dlhšie a vodnatejšie rieky pritekajú zo susedných štátov.
Rozloha lesov sa nerozumným vyrubovaním už v dávnejšej minulosti veľmi zmenšila. Prevládajú pasienky s chovom oviec a kôz. Na ornej pôde sa dorába obilie. Dôležité i na vývoz je pestovanie stredomorských plodín – viniča, olivovníka, figovníka, citrusov a tabaku.
Rozšírený je rybolov
Grécko bolo donedávna zaostalá poľnohospodárska krajina. V súčasnosti je najviac obyvateľov zamestnaných v službách, približne rovnaký počet v poľnohospodárstve a priemysle. Priemysel nemá dostatok nerastných surovín. Napriek tomu sa popri tradičnom potravinárskom a textilnom priemysle rozvinulo hutníctvo, strojárstvo a chemický priemysel.
Obyvateľstvo je prevažne gréckej národnosti. V krajine je rozmiestnené nerovnomerne. Mnoho Grékov trvalo žije alebo prechodne pracuje v zahraničí.
Najdôležitejšia hospodárska oblasť je na juhovýchode Grécka. Žije tam tretina obyvateľov štátu a sústredených je najviac priemyselných miest. V hlavnom meste Atény je mnoho pamiatok z antického obdobia a rozličný priemysel. S najväčším prístavom Pireus tvoria aglomeráciu. Na severovýchode leží významné obchodné a prístavné mesto Solún.
Pre Grécko je najdôležitejšia námorná doprava. Má najväčšie obchodné loďstvo v Európe. Slnečnú krajinu so stredomorskou prírodou a početnými historickými pamiatkami navštevujú každoročne milióny zahraničných turistov.
Grécko je v súčasnosti priemyselno-poľnohospodársky štát s rozvinutým cestovným ruchom. V Európskej únii patrí k hospodársky menej vyspelým štátom.
Albánsko
Je najmenej známy európsky štát. Doteraz ho navštevovalo málo zahraničných turistov.
V pohoriach je bohatstvo lesov s ťažbou dreva, lúky a pasienky s chovom oviec a hovädzieho dobytka. V teplejšej pobrežnej nížine sa pestuje najviac pšenica, kukurica a ďalšie plodiny.
Albánsko má pre svoju potrebu dostatok palív, využíva sa aj vodná energia. Z ostatných nerastných surovín vyniká v ťažbe prírodného asfaltu a niektorých rúd. Spracúvajú sa v niekoľkých priemyselných závodoch.
Medzi európskymi štátmi vyniká najvyššími prirodzenými prírastkami obyvateľstva. Väčšina obyvateľov žije vo vidieckych sídlach. Najväčšie mestá a strediská priemyslu sú pri pobreží Jadranského mora, kde leží aj hlavné mesto Tirana.
Albánsko patrí k hospodársky najmenej vyspelým štátom Európy, s nízkou životnou úrovňou obyvateľstva.
Zopakujte si:
1. Prečo na území Grécka nevznikli dlhšie vodné toky?2. Kde sú v Grécku a v Albánsku najvýznamnejšie priemyselné oblasti?
3. V čom vyniká Grécko?
4. Vysvetlite, ako ovplyvňuje reliéf na území Grécka a Albánska využitie krajiny pre poľnohospodárstvo.
Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6Zaťková, M. a i., 1996: Zemepis 6. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s.120, ISBN 80-85452-12-X
Zdroje obrazkov:
http://i.pravda.sk/07/073/skcl/P231c8eb5_atenyV.jpghttp://miqesia.dk/billeder/Tirana-0412-08.jpg