- Sýkorka bielolíca.
Parus Major. Je takisto chránená. Jej biotopom sú stromy , kríky čiže sady a prky a aj záhrady. Vo Vysokých Tatrách vystupuje do výšky 1200 m.n.m. Jej potravou je hlavne hmyz , semená a ovocie. V zime konzumujú i mäso zhynutých živočíchov. Sýkorky hniezdia v dutinách . Nemôžu si ich , ale vytesať ako ďatle a preto hľadajú opustené dtuiyn stromov. Tých je málo a preto niekedy hniezdia aj v opustenom klobúku , hrnci či dokonca plechovke . Samozrejme najradšej osídlia búdky pre vtáky , kde majú nachytsnaú potravu . Sýkorky začínajú hniezdiť koncom apríla . Ich hniezdo je pohodlné a teplé. Pri pohľade o dutiny by bolo možné vidieť na spodku sedem centimetrov vysoku vrstvu zeleného machu, suchých stebiel tráv a korienkov, na nej tenšiu vrstvu srsti, peria a takzvanej stromovej vaty. Do toho materiálu samička vyhlbí jamku. Postupne do nej znesie desať až štrnásť vajíčok. Sedí na nich sama, i hniezdo buduje sama. Samec spieva, čím označuje svoje a samičkino územie a keď mu na jeho pozemok vnikne cudzia sýkorka bielolíca, dochádza k bitke, kým votrelec neopustí územie párika. Počas sedenia na vajíčkach kŕmi samičku. Ak ju niekto prekvapi na hniezde, neopustí ho, ale skaáče oproti otvoru dutiny a bráni si potomstvo.Mláďatá sa začnú liahnuť po trinástich až šestnástich dňoch sedeniana vajíčkach. Sú neoperené a slepé. Mláďatá ostávajú v hniezde šestnásť až osemnásť dní, ale po vyletení ich rodičia kŕmia asi desať dní. Sýkorky bielolíce na zimu neodlietajú, ale na jeseň tvoria kŕdliky, buď homogénne, alebo zmiešané mlynárkami, brhlíkmi, kôrovníkmi, prípadne i ďatlami a spolu si hľdajú potravu.