Literatúra po roku 1945 Spoločensko-historické udalosti: -koniec II. svetovej vojny -po vojne svet bol rozdelený na 2 časti: západné(kapitalistické) štáty Východné(socialistické)štáty -máme opäť Československo -studená vojna prebiehal medzi východom a západom (Sovietsky zväz a USA) -vypukli revolúcie:1956-Maďarsko 1968- Československo -1989- mení sa celý režim Vývojové etapy 1945- február 1948 Už neexistuje klérofašistické Slovensko, opäť máme Československo. V tomto období ešte existujú súkromné vydavateľstvá, autori nadviazali na medzivojnovú literatúru a vydávajú sa diela, ktoré nemohli byť vydané v období II. Svetovej vojny. Smery a prúdy sú také, aké sme mali v medzivojnovom období (lyrizovaná próza). Február 1948- 1954 Vo februári 1948 KSČ (Komunistická Strana Československá) vyhrala voľby. Súkromné vydavateľstvá boli zoštátnené alebo zrušené a taktiež zrušili aj niektoré časopisy. Vtedy bola veľmi silná cenzúra a autori mohli publikovať iba diela, ktoré schválil Zväz slovenských spisovateľov. Autori museli tvoriť v duchu schematizmu (šablónovitosť).Témy: ospevovanie socializmu, kolektivizácia (združstevňovanie), industrializácia. Pre deti: pionierske tábory, neboli skauti. Iba socialistický realizmus existoval. Autori emigrovali, prestali písať, a tí, ktorí nedodržiavali zásady, zavreli do väzenia. Robotníci sú páni a vzdelaní ľudia sa dostávajú do pozadia. 1954-1956 Začiatok odmäku. V roku 1953 zomrel Stalin. Po tom sa skončí obdobie kultu osobnosti. V 1954 vydali od A. Bednára Sklený vrch, v ktorom Ema má individuálny osud. 1956-1968 Tu je slabá cenzúra., uvoľnená etapa. Aj do slovenskej literatúry sa dostávajú nové smery a prúdy zo Západu. Napr.: nový román, magický realizmus, existencializmus. Vznikli nové časopisy: Romboid, Mladá tvorba, Revue svetovej literatúry. V tomto období autori otvorene diskutujú a kritizujú obdobie kultu osobnosti. 1968-1989 V roku 1968 vypukla revolúcia, tzv. praská jar a vojaci Varšavskej zmluvy obsadili Československo (okupácia Československa). Tým sa začalo obdobie normalizácie: opäť bola veľmi silná cenzúra a mnohí autori boli prenasledovaní. Literatúru môžeme rozdeliť na 3 časti: ~ oficiálna literatúra: písali v takom duchu ako od nich očakal KSČ. Tí, ktorí nechceli vydať schematické diela, písali historické diela. ~ exilová literatúra: tu patrili autori, ktorí opustili (emigrovali) Československo, alebo autori, ktorí nejakým spôsobom mohli publikovať v zahraničí. ~ samizdatová literatúra: ilegálna literatúra, ktorá sa šírila z rúk do rúk (napísali na stroji a kopírovali to) Tých, ktorých prechytili, sa dostali do väzenia a na čiernu listinu, na Index zakázaných autorov. V roku 1989 bola nežná revolúcia a zmena režimu. Spisovatelia František Hečko Lyrika: Slovanské verše- hlavnou témou je II. Svetová vojna a fašizmus. Ospevuje Slovanov, ktoré bojovali proti fašizmu. Vysťahovalci- hlavnou témou je vysťahovalectvo a nezamestnanosť. Epika: Drevená dedina- ž.: schematický román hl. téma: kolektivizácia Červené víno ž.: román (autobiografický, generačný r.) hl. post.: Marek Habdža- podobá sa na autora, rodina Habdžovcov čas: od začiatku 20. Storočia do 30-tych rokov 20. Storočia (ovplyvnení I. svet. v.) miesto: na Západnom Slovensku kompozícia: 1. Živly, 2. Hrdinka a hrdinča, 3.Marek a Lucia dej: Dej sa odohráva v malej dedine Vlčindol, do ktorej na začiatku utečú Urban a Kristína Habdžovci so synom Marekom. Urban tam zavádza moderné metódy pestovania viniča. Oliver Bolebruch je spolu so Šimonom Pančuchom k Habdžovcom nepriateľský. Bolebruch si chcel vziať Kristínu. Neskôr sa Habdžovcom narodí ešte Magdaléna. Je začiatok vojny a Urban musí odísť a tak sa o vinohrad stará Kristína s Marekom. Marek sa počas toho naučí veľa o opatrovaní viniča. Majú veľké finančné problémy a preto neskôr predajú kravu. Snažia sa zarobiť čo najviac. Kristína má vážne zdravotné problémy. Druhý diel sa končí prevratom a vznikom Československa. V treťom dieli zakladá Urban Vinohradnícky spolok a trochu neskôr ďalšie. Všetky nakoniec skončia. Tiež sa angažuje v politike. Mareka dajú študovať vinohradníctvo a je pri tom najlepší, vďaka tomu, čo sa naučil za Urbanovej neprítomnosti. Nehreš našiel Urbanovu prababičku Alojziu Kristovú, keď išla doniesť Kristíne zásoby na prežitie počas zimy a biedi. Umrzla v bráničke. Neskôr umrú aj Kristína a Urban. Marek sa zamestná ako adjunkt na hospodárstve. Správa sa tam k ľuďom veľmi milo a aj ich podporí v štrajku. Lucia sa má vydávať, ale vtedy jej Nehreš dosť oneskorene doručí list od Mareka, v ktorom jej vyznáva lásku. Ona utečie spred oltára a ide za Marekom. Nakoniec obaja utečú preč. Vladimír Mináč Smrť chodí po horách- jeho prvý román Živí a mŕtvi (z trilógie Generácia: Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň) Čas: počas SNP Ž.: román Hl. post.: kapitán Labuda, Janko Krap (partizánsky veliteľ), Hanka Krapová sestra) Dej: Kapitán Labuda mal oddiel, a Janko Krap partizánsku skupinu. Bojovali proti Nemcov. Raz oddiel dostal rozkaz, aby ustúpili bez boja a nezadržali Nemcov. Oni potom narazili na partizánsku skupinu. Spoločne však sa im podarilo vyhnať Nemcov z dediny. Keď Nemci obsadili Priehyby, zabíjali a podpaľovali. Zomreli Kapitánove rodičia a milovanú Hanku Krapovú, (sestra Janka Krapa) zajali spolu s jej matkou. Vo väzení ju znásilnili všetci gardisti a potom ju zastrelili. Kapitán Labuda stratil zmysel života. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Bol vo vojne zranený a teraz sa lieči v Kyjeve. Nikdy nie si sama Ž.: novela- dvoj novela: Marína, Žoržík Dej: Marína- ona je krásna žena, ale osamotená. Zoznámi sa so sympatickým inžinierom- Jurajom, ktorého volajú Žoržík. Ona nechce sa k nikomu citovo vziať, lebo je poznačená udalosťou, ktorý sa pred 8 rokmi odohrala. Vtedy ako zväzáčka bola v tábore a zaľúbila sa do Vila. Tam bola zakázaná láska, tak potajomky sa stretávali. Raz ich prekvapili a Vilovi sa podarilo ujsť. Marínu potrestali a j vylúčili z tábora, aj zo školy. V prítomnosti Marína pracuje ako sekretárka a stretne sa s Vilom. Ospravedlňuje Maríne za to, čo jej spôsobil a chce si ju vziať za ženu. Marína sa mu pomstí a pred Vilovými očami odchádza na izbu s šéfom. Na druhý deň dostane výpoveď. Marína sa stretne so Žoržíkom, ktorý chce, aby šla s ním na východ. Žoržík- Marína pricestuje k Žoržíkom a majú svadbu. Žoržík však žije len pre prácu a stále je na stavbe, aby splnil plán. Marína je však samostatná a chodí do kina, divadla. Žoržíka začne žiarliť a rozchádzajú sa. Na stavbe zvádzajú boj, aby stihli všetko dokončiť podľa záväzku. Marína a Žoržík sa znova stretnú na slávnosti. Žoržíkovi je zle, má horúčku, doktor ho chce zobrať do nemocnice, ale Marína povie, že ona sa o neho postará. A opäť nájdu cestu k sebe. Alfonz Bednár Kolíska- novela, 1945: Zita Černeková bola doma sama s dieťaťom. Dedinu obsadili Nemci a do kuchyne vošiel Majerský a ukryl ho pod perinami, Zita spomenula na minulosť: ona a jej matka pracovali na stavbe, kde bol šafárom Majerský. Zita stýkala s Majerským, lenže mal rodinu. Zita čakala dieťa od neho, Majerský však vyhnal ich. Zita prišla o dieťa a vydala sa za Miša Černeka. Nemci vošli do Zitinej chalupy a usadali sa okolo stola. Veliteľ a jeho vojaci si robili posmech zo Zity. Zita, keď už nevydržala to, volal Majerského na pomoc. Majerský nebol v izbe, ušiel cez okno. Nemci vybehli von, o chvíľu doniesli do kuchyne troch ranených a dvoch mŕtvych Nemcov. Potom priviedli i Majerského, ktorý sa vzdal. 1952: Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a . Mišo Černek svedčil proti Majerskému. Sklený vrch- Tichá dolina Ž.: román v denníkovej forme Hl. post.: Ema Klaasová- Solanová, Milan Kališ, Zoltán Balla, Jozef Solan Čas: dej sa odohráva počas II. svetovej vojny a po vojny Miesto: Bratislava, Tichá dolina, stavba Retrospektíva: minulosť, prítomnosť ~ Prítomnosť: autor využíva schematické časti, táto časť sa odohráva na stavbe, kde žije a pracuje Ema S. a jej manžel Jozef- sú spolu nešťastní, majú rôzne problémy, ktoré chcú vyriešiť na dovolenke v Tichej doline. Ema S. pred odchodom má nehodu, dostane sa do nemocnice, kde napokon zomrie. Kým je v nemocnici, nájde jej denník Jozef, z ktorého všetko dozvie o manželkinej minulosti. ~ Minulosť (počas II. Svetovej vojny) Evina matka skrývala židov v práčovni, ale vlastný manžel ju udal. Ema utiekla z BA do Tichej doliny, kde sa zoznámila s Milanom. Zaľúbili sa do seba, Ema čakala dieťa, ale vojna sa dostala aj do Tichej doliny a Milan sa pridal k partizánom. Pred odchodom pre Emu pripravil úkryt, ale ona nevydržala samotu a odišla do blízkej dediny. Azyl (menedék) získala u jednej nemeckej rodiny, ktorá ju nahovorila na potrat. Kvôli tomu už Ema nemohla mať deti. Milana zabijú vo vojne. Ema po vojne sa vrátila do BA. Ema mala ťažký život ako dcéra udavača. Napokon jej pomohol Zoltán- dal jej prácu a požiadal ju o ruku. Dohodli sa, že po svadbe odídu do Ameriky. Pred svadbou chceli odcestovať do Tichej doliny, ale kvôli Eme zmeškali vlak. Na stanici sa pohádali a Ema odcestovala sama. Kým Ema bola v Tichej doline, Zoltán sa oženil s inou. V Tichej doline sa zoznámila s Jozefom, za ktorého sa napokon vydala. Rudolf Jašík Mŕtve oči: ž. novela - Je to príbeh o slepom Adamovi. Ľúbi ho len jeho matka. Jeho otec a brat ho chcú dať do ústavu, a Adam sa rozhodne spáchať samovraždu (skočí do rieky). Na brehu ostane len jeho palička. Námestie svätej Alžbety Žáner: román Komp.: 15 kapitol „Láska je nesmrteľná, Neumiera, Len ide do hrobu.“ Miesto: Nitra- mesto pod nižným vrchom Čas: II. svetová vojna Hl. post.: Eva Weimannová, Igor Hamar, Samko Weimann, Maxi, holič Flórik, Žltý Dodo Dej: Celým Slovenskom sa začína šíriť fašizmus a rasová nenávisť. Igor a Eva sa každý deň stretávajú vo veži Kostola svätej Alžbety. V jeden večer mu Eva oznámi, že vyšlo nariadenie pre Židov nosiť označenie v podobe hviezdy. Má strach, vie, že to neveští nič dobré. Do mesta majú prísť Nemci, aby spolu s gardistami vyriešili židovskú otázku. Najmú si udavačov, medzi nimi je aj Žltý Dodo. Za každého Žida dostane 100 korún. Tajomník strany mu nadiktuje mená najmä bohatých Židov, ktorých chcel odstrániť. Čo na tom, že Židia hviezdy nosili, nič im nepomohlo. Holič Ján Flórik predá svoje holičstvo a stane sa gardistom. Všetko úsilie vynakladá do toho, aby nenávidených Židov zbavil majetku a aby zbohatol ako arizátori. Bohatému židovskému kožušníkovi prisľúbi pomoc. Skôr, ako Žida s manželkou a synom previedol cez hranice do bezpečia, zradil ich. Za mestom ich zavraždil a zakopal v lesíku. Majetok si privlastnil. Igor sa začína báť o Evu. Obuvník Maguš mu poradí, aby dal Evu prekrstiť a oženil sa s ňou. Farár si však pýta desaťtisíc korún. Samko, Evin otec, odmietne dať mladým peniaze, pretože si šetrí na odkúpenie koní od Maxiho. Keď sa to Maxi dozvie, hrozne sa nahnevá, kone mu predá a peniaze dá Igorovi. Už je však neskoro. Situácia je vážnejšia a farár už nechce vystaviť dokument. Zúfalému Igorovi opäť poradí Maguš, aby odišiel s Evou do hôr, kde je jeho brat horárom. Ešte v ten deň začnú gardisti na čele s Flórikom spolu s Nemcami odvádzať Židov. Medzi nimi je aj Eva, ktorá sa ani nestihla rozlúčiť a Igorom. Okolo tristo ľudí ženú cez celé mesto na stanicu. Počas cesty sa Nemci nevyhli zverstvám. Nudiaci sa dôstojník si privolal jedno dieťa, dal mu pomaranč a čokoládu. Keď sa chlapec otočil za matkou, vojak ho zastrelil. Eva chcela odniesť chlapcovo telo a zastrelili aj ju. Zomrela s Igorovým menom na perách. Po Evinom pohrebe Samko prosí Igora o odpustenie. Myslí si, že Evu zabilo jeho lakomstvo. Nechce, aby ich postihol rovnaký osud ako Evu. Večer otrávil polievku jedom a zabil tak svoju rodinu aj seba. Bola to ich ,,posledná večera“ . Igor smúti, nemôže sa vyrovnať so smrťou Evy. Rozhodol sa, že sa pomstí Flórikovi. Zabil ho v noci pred vilou železnou tyčou. Igor potom šiel rovno k rieke a naklonil sa, aby skočil. Zachránil ho Maguš, ktorý v noci roznášal komunistické letáky a zachránil ho.