NEOSOBNÉ SLOVESÁ
Neosobné slovesá zachytávajú dej bez vzťahu k nejakému podmetu. Používajú sa len v 3. osobe jednotného čísla a v neurčitých tvaroch. Sú to hlavne slovesá označujúce prírodné javy, napríklad.:
piovere - pršať
piovigginare- hmliť
spiovere - prestať pršať
nevicare - snežiť
gelare - mrznúť
grandinare - padať krúpy
lampeggiare - blýskať sa
tuonare - hrmieť
annottare - stmievať sa
albeggiare - rozvidnievať sa
V zložených časoch sa tieto slovesá používajú spolu s pomocnými slovesami ‚avere‘ alebo ‚essere‘, napr.: (Ha piotuvo. – È piovuto.)
Ak sú tieto slovesá použité v prenesenom význame, spájajú sa s predmetom a môžu sa použiť aj v inej ako v 3. osobe jednotného čísla, napr.:
● Ci siete piovuti addosso senza preavviso. - Objavili ste sa nám tu z čista jasna.
● I cannoni tuonavano. - Delá hrmeli.
● Hanno lampeggiato le spade. - Zablýskali sa meče.
Podobný význam a použitie majú aj väzby tvorené 3. osobou slovesa ‚fare‘ alebo ‚essere‘ a prídavným menom:
● fa freddo - je zima
● fa bello - je pekne
● fa caldo - je teplo
● è buio - je tma
● è nuvoloso - je zamračené
● è variabile - je premenlivo
Existujú slovesá, ktorá sa používajú tak s podmetom, ako aj bez neho, napr.:
● s významom ‚stať sa‘: accadere, avvenire, capitare, succedere
● s významom ‚potrebovať‘: bisognare, convenire, necessitare, occorrere, urgere
● slovesá vyjadrujúce názor: importare, constare, bastare, piacere, spiacere, rincrescere, sembrare, parere, meritare
● bisogna affrettarsi
● sembra che tutto proceda bene
● è necessario avere pazienza
Pri uvedených slovesách je pomocným slovesom iba ‚essere‘.
Pokiaľ stoja slovesá tohto typu s podmetom, vyskytujú sa väčšinou iba v 3. osobe jednotného a množného čísla.
● Negli ultimi mesi accadono cose strane.
● Ci occorrono informazioni più precise.
V neosobnej väzbe tieto slovesá uvádzajú neurčitok alebo podmienkovú vetu:
● Conviene aspettare ancora un po´.
● Mi pare che non ci sia abbastanza luce.
Neosobný význam majú aj väzby slovesa ‚essere‘ s podstatným alebo prídavným menom:
● è tempo - je načase
● non è il caso - nie je treba
● c´è bisogno - je treba
● è necessario - je nutné
● è utile - je zbytočné
● è probabile - je pravdepodobné
● è facile - je ľahké
● è noto - je známe
● è ovvio - je zrejmé
‚SI IMPERSONALE‘
V 3. osobe jednotného čísla je možné použiť neosobné zámeno ‚si‘ vo funkcii všeobecného podmetu, napr.: si dice, si racconta, si pensa, si vede, si vive, . . .
● Stasera si va a teatro. - Dnes večer sa ide do divadla.
● Non si sa mai. - Nikdy sa nevie. (Človek alebo jeden nikdy nevie).
● In questa città si spende molto.- V tomto meste sa veľa míňa. (Človek míňa).
Toto neosobné ‚si‘ (si impersonale) sa vzťahuje iba k osobám.
U zvratných slovies sa miesto ‚si‘ používa tvar ‚ci‘: ci si lava, ci si sveglia, ci si accorse, ci si pentì
‚Si‘ a ‚ci‘ nahrádzajú vo vete neurčité zámeno ako napríklad uno, qualcuno, un tale. Ale zato v prípadoch si dice, ci si accorse sa vzťahjú na ‚qualcuno dice‘, qualcuno si accorse‘.
Čo sa týka zložených časov, používame sloveso ‚essere‘ a u slovies, ktoré sa v činnom rode časujú s ‚avere‘ sa minulé príčastie nemení.
● qualcuno ha visto Mario in paese si è visto Mario in paese
● saro creduto innocente solo quando sarò creduto innocente solo quando
qualcuno avrà trovato il vero colpevolesi si sarà trovato il vero colpevole
ZOPAKUJME SI!
1. Uveďte 3 príklady na neosobné zámená.
2. Uveďte príklady na neosobnú väzbu so slovesom ‚essere‘ a ‚fare‘.
3. Čo je to ‚si impersonale‘?
Použitá literatúra:
Hamplová, S. Mluvnice italštiny
Dardano, M. – Trifone, P.: Grammatica italiana