Človek a ekologické problémy

Človek a ekologické problémy

Veda a technika dosiahli úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne prenechávať jednotvárnu drinu automatom a robotom, lepšie a novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie, získava stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností. Mnoho zo snov minulosti bolo splnených. Zároveň sa však objavily hrozby tak veľkého rozsahu i dosahu, že v celej histórii ľudstva nemajú obdobu. Zneužitím jadrovej energie i ďalších vedeckých objavov fyziky, chémie a biológie vo vojne môže viesť k okamžitému zničeniu civilizácie na našej planéte. Nezmyselné zbrojenie spojené s bilancovaním nad priepasťou svetového vojnového konfliktu každodenne vyžaduje nesmierne finančné náklady, vedie k nekonečnému plytvaniu surovinami a energetickými zdrojmi. S rýchlym rastom výroby a spotreby rastie na jednej strane čerpanie prírodných zdrojov, na druhej strane zase množstvo odpadu vyvrhovaného do prostredia. Honbou za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy, využívanie nových prírodne cudzích látok. Postoje ku skutočnosti sa u každého človeka utvárajú a menia po celý život, a to i v súvislosti so zmenami situácie v životnom prostredí.Výchova k ochrane životného prostredia musia mať vždy celoživotný charakter.Ak by sa mali v budúcnosti nastoliť harmonické vzťahy medzi človekom a životným prostredím, je dôležité začať pripravovať základne predpoklady. Plne platia slova J. A. Komenského, že “ všetká nadej na lepší stav ľudského života závisí na správnej výchove mládeže ”

Využívanie krajiny
Človek využíva krajinu rôznym spôsobom, v rôznej miere a rôzne dlho. Banícka činnosť mení reliéf krajiny, vodné diela ovplyvňujú klíma oblasti, spôsob hospodárenia rozhoduje o vlastnostiach pôdy, priemyselná činnosť pôsobí na čistotu ovzdušia a vôd...
Pokiaľ človek dlhodobo využíva krajinu a jej jednotlivé časti nesmie chcieť z akéhokoľvek hľadiska hneď všetko.Musí sa naučiť hospodáriť v krajine optimálne, rešpektovať ekologické zákony prírody, využívať ich pri plánovaní a hospodárení v krajine. Je to jediná možná cesta pre ďalší rozvoj ľudskej spoločnosti.

Prírodne zdroje a ich využitie
Zdroje biosféry alebo súčasti alebo zložky biosféry, ktoré ľudstvo využíva k uspokojeniu svojich potrieb vyplávajúcich z jeho biologickej podstaty a sociálnej podstaty. 

Podľa vlastnosti, charakteru a využitia sa často jednotlivé zdroje prírody systematicky triedia na zdroje:

·  cirkulujúce a necirkulujúce
·  reprodukovateľné a nereprodukovateľné
·  vyčerpateľné a nevyčerpateľné 

Rozvoj človeka je často oplyvňený nedostatkom a vyčerpaním niektorých prírodných zdrojov.
Z hľadiska možnosti ovplyvnenia pri. zdrojov človekom vyplýva toto členenie:
1. Nevyčerpateľné zdroje
·  nezmeniteľné
·  poškoditeľné

2. Vyčerpateľné zdroje
·  obnoviteľné
·  neobnoviteľné

·  nahraditeľné
·  nenahraditeľné

Tie z prírodných zdrojov, ktoré sa vyznačujú využitím energetickým potenciálom,označujeme ako primárne zdroje energie. Sú to napr. slnečné žiarenie, vietor, povrchová tečúca voda, fosílne palivá, teplé časti zemského vnútra (geotermálna energia).

Znečisťovanie ovzdušia
S narastajúcou ekonomickou aktivitou ľudskej spoločnosti neustále narastá množstvo umelých antropogeních aerosólov v atmosfére (dym, prach, plyny).
Škodlivé látky v atmosfére môžeme rozdeliť na:
lokálne- pôsobia len v obmedzených oblastiach
globálne- pôsobia na celom svete
emisie- toxické látky vznikajúce z prírodných a antropogeních zdrojov prechádzajúce do atmosféry 
Zdroje znečistenia môžu byť bodové (kominý, vulkány), lineárne (diaľnica, letové dráhy lietadiel, ropovody), alebo plošné (mestské alebo priemyselné aglomerácie, povrchové bane, púšte)
Znečisťovanie povrchových vôd
Význam a dôležitosť čistých povrchových vôd pre človeka je stále väčší. Veľký dopyt po nich neustále vzrastá, a to i preto, lebo v oblastiach nieje pitnej alebo úžitkovej vody dostatok a je nutné upravovať vody povrchové na pitné alebo pre priemysel na úžitkove. V bývalom ČSSR. pripadalo na 1 obyvateľa najmenej vody v Európe. Ale aj v dnešnej dobe sme odkázaní na zrážkové vody.
Látky ktoré znečisťujú povrchové vody:
Interné materiály- zvyšujú podiel nerozpustných látok.
Anorganické látky- z nich môžu byť niektoré aj toxické. To má za následok podstatný úbytok 
kyslíku vo vode. Postupne dokážu premeniť vo vodu bez života.
Organické- metabolické produkty vodných živočíchov alebo odumreté telá, splašky ... . rôzne mikrorganizmy
K znečisteniu vôd môže dojsť veľký ľahko mnohými látkami z priemyslu (kyanidy, zlúčeninami ťažkých kovov uhľovodíkmi a ich derivátmi), ropnými produktmi (ich spracovanie i dopravou, v poľnohospodárstve priesakmi hnojív, silážnych tekutín, pesticídmi atď.).

Znečisťovanie pôdy
Najčastejšou príčinou mechanického poškodzovania povrchu územia je ťažobná činnosť, výstavba a obecnesilný proces urbanizácie. V súčasne dobe sú najzastavanejšie územia USA, Anglicka,Nemecka a iné. Priamou mechanickou devastáciou územia (ťažbou. 

zábormi) je pôda poškodzovaná tiež nepriamo následkom rôznych výrobných i nevýrobných činnosti človeka. Nevhodnou agrotechnikou a násilnou zmenou prirodzených ekosystémov dochádza k rýchlenej erózii (odsunu) pôdy. Samostatnú problematiku poškodzovania pôdy na Slovensku tvoria následky ukladania a vypúšťania odpadou. Približne u jedného zo sto väčších miest je problém skládok odpadu z hygienických a k limitujúcim faktorom rozvoja predmestských oblastí.Nemalé škodlivé je chemické znečisťovanie pôdy. Tie môžu byť plynné, kvapalné alebo plynné a môžu sa prenášať do pôd priamym transportom človeka, alebo nepriamo cez hydrosféru alebo atmosféru.Toxické zložky emisii môžu ovplyvňovať pH pôd. Makro- a mikrobiálni život v pôdach.V mnohých prípadoch môže byť koncentrácia škodlivín v emisiách nízka, ale pri dlhodobom pôsobení, ako sme toho svedkami v súčastnej dobe, môže dochádzať k ich nahromadeniam a tým až k takej kontaminácii pôdy, ktorá spôsobí jej katastrofálne poškodenie.

Odpady
V súčastnej dobe predstavujú odpady jeden z kľúčových problémov znečistenia živ. prostredia človeka. Ich význam sa v posledných desaťročiach výrazne presadzuje v celosvetovom meradle. Krivka vyjadrujúca rýchlosť, s akou sa zväčšuje ich produkcia, sa podobá krivke vyjadrujúcou počet obyvateľov na zemi. V skutočnosti je tento nárast ešte väčší, pretože stále pokračuje technický a hospodársky rozvoj spoločnosti , hlavne v rozvojových krajinách.
Posudzovanie odpadov sa robí podľa rôznych hľadísk:

·  podľa skupenstvá na plynné, kvapalné a pevné

·  podľa chemického zloženia na anorganické, organické
·  podľa pôvodu na domový, komunálny, priemyselný, poľnohospodársky, a.i..
·  podľa škodlivosti na netoxické, toxické, infekčné, rádioaktívne atd.
·  podľa vzniku na odpady v mieste ťažby surovín, v mieste priemyselnej výroby, v mieste spotreby atd.