Vypracovala: PaedDr. Ivana Dulová
PRÍZVUK
V taliančine môže byť prízvučná ktorákoľvek slabika. Podľa miesta prízvuku sa slová delia na:
1.
slová s prízvukom na predposlednej slabike (le parole
piane)
Ide
o najpočetnejšiu skupinu slov. Patria sem napríklad slová:
bene [bę:ne],
denaro [dena:ro]
2.
slová s prízvukom na tretej slabike od konca (le parole
sdrucciole)
automobile
[automo:bile],
Napoli [na:poli],
regola [rę:gola]
3.
slová s prízvukom na štvrtej slabike od konca (le parole
bisdrucciole)
Najčastejšie
ide o slovesné tvary, ako napríklad: litigano [li:tigano],
comunicano [comu:nykano]
Len
výnimočne nájdeme slová s prízvukom na
piatej slabike od konca
(len parole trisdrucciole),
napr.: recitaglielo
[rę:ččitaλλelo]
zarecituj mu to
U niektorých
slov sa prízvuk označuje priamo v slove a to:
●
u slov s prízvukom na poslednej slabike:
pietà
[pjeta]
súcit, città
[čitta]
mesto
● u niektorých
jednoslabičných slov:
più
[pju]
viac, piè [pję] noha, può [pwo] môže
● na
odlíšenie jednoslabičných slov od ich homonym
(rovnako znejúcich slov, ktoré majú ale odlišný význam)
ché
- pretože che - že, ktorý
dà - dáva da - od, z
è -
je (sloveso) e - a (spojka)
sì - áno si - si, sa
● u slov
s prízvukom na tretej alebo štvrtej slabike od konca,
u ktorých by mohlo dôjsť zámene s významovo odlišnými
slovami, ktoré majú prízvuk na druhej slabike, ale inak sa svojou
grafickou podobou nelíšia:
àncora -
kotva ancora -
ešte
càpitano -
ocitajú sa capitano -
kapitán
nettàre -
nektár nettare -
čistiť
pèrdono -
strácajú perdono -
prepáčenie
tùrbine -
smršť turbine -
turbíny
Ak je však slovo s prízvukom na druhej slabike od konca menej bežné ako slovo, ktoré má prízvuk na tretej slabike od konca, zvykne sa prízvuk označovať práve u menej používaného výrazu, napr.: subìto (minulé príčastie slovesa ‚subire‘ podstúpiť, utrpieť) x subito hneď.
V písanej
forme sa v taliančine používajú dve formy prízvuku a to:
●
tupý prízuk (l´accento
grave): è, à, ì, ò, ù
●
ostrý prízvuk (l´accento
acuto): é, á, í, é,
ú
Tieto prízvuky
slúžia k odlíšeniu otvorených a zatvorených
samohlások.
Snaha
odlíšiť otvorené hlásky od zatvorených má dve podoby:
1.
buď sa rozlišuje iba kvalita hlások e
a o a všetky
ostatné hlásky sa označujú prízvukom tupým (teda é, è, ó, ò,
à, ì, ù): perchè, caffè,
cómpito, può, più, dormì
2.
alebo sa všetky otvorené
hlásky označujú prízvukom tupým a všetky zatvorené hlásky
prízvukom ostrým (teda è, ò, à, é, ó, í, ú): caffè,
può, bontà, perchè, cómpito, dormí, più
ZOPAKUJME
SI!
1. Podľa čoho
delíme prízvuk v taliančine?
2. U ktorých slov sa
prízvuk označuje priamo v slove?
3. Aké dva typy prízvukov
rozlišujeme v písanej forme? Uveďte príklady.
Použitá literatúra:
Hamplová,
S. Mluvnice italštiny