1740- Mária Terézia sa stáva panovníčkou habsburgskej monarchie.
Začiatok panovania Márie Terézie bol neobyčajne ťažký. Viacerý európski panovníci odmietli uznať pragmatickú sankciu a robili si nárok na niektoré územia monarchie. Pruský kráľ Fridrich II. vystúpil proti Márii Terézii so zbraňou v ruke. Vojna trvlala sedem rokov a skončila sa neúspechom habsburgskej monarchie. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia ustúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko.
Prehraná vojna a strata Sliezska ukázali, aká je monarchia hospodársky i vojensky slabá. Mária Terézia, ktorá počas vojny získala mnohé panovnícke skúsenosti, ale aj sebavedomie panovníčky si uvedomovala nevyhnutnosť reforiem. Pri ich uplatńovaní jej pomáhalo mnoho vzdelaných a oddaných poradcov. Cisárovná začala podľa pruského vzoru budovať silnú armádu. Velitelia sa museli oboznamovať s modernými vojenskými teóriami.
Panovníka venovala veľkú pozornosť hospodárstvu. V krajine zakladala manufaktúry. Niektoré vznikli aj na Slovensku, napríklad menufaktúra na výrobu bavlnených látok, textílna manufaktúra..
V poľnohospodárstve kráľovná podporovala pestovanie nových plodín a krmovín, napr.: zemiaky, kukurica, tabak a ďatelina. Začali chovať nové plemená koní, dobytka a oviec.
Mária TErézia źreformovala aj súdnictvo, lebo sa nelíšilo od stredovekého a nevyhovovalo nyvým časom. Zakázala vynášať tresty nad čarodejnicami a zmiernila aj telesné tresty a prijala zásadu, že pred súdmi sú všetci občanie formálne rovní.
Významná bola reforma školstva. Podľa nej sa malo školstvo zjednotiť a utvoriť sústavu od základnej školy po univezitu. Táto reforma pomohla odstrániť negramotnosť obyvateľstva, a tým aj zvýšiť jeho vzdelanostnú úroveň.
Hoci Mária Terézia odmietla niketoré osvietenské názory, naprkíklad o prirodzenej rovnosti ľudí, reformy by boli nemysliteľn bez osvietenského myšlienkového ovzdušie jej vlády.