Znečistenie vody 


Faktory spôsobujúce znečistenie vody  
 

    • Patogénne organizmy  
    Vírusy, baktérie, prvoky a niektoré ďalšie organizmy, ako napr. plesne, sú prítomné v odpadových vodách z ľudských sídiel, v odpadoch z poľnohospodárskej výroby, či zo skládok tuhého komunálneho odpadu (TKO). Voda takto znečistená je nevhodná na pitie a často i na zavlažovanie, hlavne vzhľadom na možné ohrozenie zdravia ľudí. Týmto spôsobom sa môžu preniesť nákazy živočíchov a rastlín na človeka.  
     
    • Netoxické organické látky  
    Odpadové vody z potravinárskeho, textilného a papierenského priemyslu i poľnohospodárstva môžu obsahovať tuky, bielkoviny, polysacharidy, zvyšky rastlinných a živočíšnych tkanív. Tieto inak netoxické látky sú vo vode ďalej rozkladané. Pri rozklade je spotrebovávaný kyslík rozpustený vo vode. Vo vode bez kyslíka nemôžu žiť rastliny ani živočíchy. Táto voda je vhodná len pre niektoré druhy baktérií, ktoré sú schopné žiť v bezkyslíkatých (anaeróbnych) podmienkach. Takéto vody zapáchajú a rozklad organických látok v nich prebieha pomaly.  

    • Najväščí znečisťovatelia vody
    • Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Najviac sa znečisťuje využívaním v priemysle a poľnohospodárstve. Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba (ropa, ropné produkty, organické - anorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty).  

    • Nadmerný obsah živín  
    Za živiny sú považované látky potrebné pre rast rastlín. Ide väčšinou o rozpustné soli – dusičnany a fosforečnany, ktoré sú obsiahnuté v poľnohospodárskych hnojivách, či už priemyselných alebo statkových. Tieto látky sa dostávajú do vôd v podobe zmyvov z polí a pastvín, dusičnany tiež zo septikov a hnojísk. Významným zdrojom látok obsahujúcich fosfor sú čistiace a pracie prostriedky, ktoré sa do vôd dostávajú ako zložka splaškových vôd z ľudských sídiel. Nadmerné množstvo živín spôsobuje eutrofizáciu.  
     
    Vo vodách s nadmerným obsahom živín dochádza v prvej fáze k nárastu fytoplanktónu (fotosyntetizujúcich rias a siníc) a ďalších vodných rastlín. Nasleduje premnoženie zooplanktónu (drobných vodných heterotrofných organizmov), ktoré sa riasami živia. Vzrastá spotreba kyslíka potrebného k dýchaniu organizmov i k rozkladu odumierajúcich tiel týchto organizmov.  
     
    Takto znečistené vody majú často podobný osud, ako vody znečistené nejedovatými organickými látkami – dochádza v nich k vzniku anaeróbnych podmienok (podmienok s nedostatkom kyslíka) a obmedzeniu života vo vode. Prebytočné množstvo inak potrebných živín tak môže kvôli nedostatku kyslíka privodiť zrútenie pôvodných ekosystémov.  

    • Toxické kovy  
    Rozpustné alebo nerozpustné zlúčeniny niektorých kovov (ako sú Hg, Pb, Zn, Cd, Cu, Cr, Ni, As) sa dostávajú do vôd z rôznych technologických procesov, pri ťažbe a spracovaní rúd a z chemického priemyslu. Často sú súčasťou nerozpustných čiastočiek, s ktorými sa usadzujú v riekach a jazerách. Postupným uvoľňovaním alebo rozpustením kontaminujú vodu. Kedykoľvek v budúcnosti sú po náhodnom zvírení usadenín zdrojom jedovatých látok. Významným miestom kumulácie týchto látok sú usadeniny v priehradách.  
     
    • Toxické organické látky  
    Pri spracovaní ropy, uhlia, pri výrobe farieb a lakov i pri produkcii a aplikácii pesticídov, prechádzajú do vody rôzne organické látky. Sú väčšinou vo vode nerozpustné alebo rozpustné len v malom množstve. Patria sem polychlórované bifenyly (PCB), polyaromatické uhľovodíky, ropné látky, DDT (dichlór-difenyl-trichlóretán) a ďalšie pesticídy, organické rozpúšťadlá atď. Toxicita niektorých látok nemusí byť vysoká, ale môžu svojím zápachom či zafarbením obmedziť použitie vody. Niektoré z látok (napr. PCB, DDT na dlhé desaťročia vstupujú do potravinového reťazca). Často ide o také nízke koncentrácie, že ich detekcia je veľmi obtiažna.

    • Dôsledky znečistenia vody
    • 1 tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu, tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10 km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu. Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. Samozrejme najväčšie nebezpečenstvo, a to sa netýka len vody, je v tom, že nečistoty, ktoré sa do vody dostávajú, nezostávajú len v nej, ale kolujú v prostredí.  
    •  
      Dostávajú sa do ovzdušia, pôdy, do rastlín, živočíchov, do potravín a samozrejme nevyhne sa im ani človek. Na prvý pohľad sa nám možno zdá, že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1 %. Zvýšené znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt. Znečistenie vody ohrozuje aj ľudské zdravie. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov, vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a podieľa sa na vzniku rôznych vážnych chorôb.