1. svetová vojna a jej obraz v tvorbe svetových autorov - 1

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

1. svetová vojna – dôležitá dejinná udalosť 20. storočia

• Trvala od roku 1914 do roku 1918

• Boj Trojspolku (Rakúsko - Uhorsko, Taliansko a Nemecko) proti Dohode (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia), postupne sa pridali aj ďalšie krajiny

• Zapojenie mnohých štátov, ľudí

• Priniesla veľké materiálne, ľudské škody, psychické problémy

• Začala sa v nej využívať moderná vojenská technika (tanky, delostrelectvo, letectvo,...)

• Prvýkrát bol použitý jedovatý plyn

• Zasiahla aj zázemie

• Po nej v Európe vypukla španielska chrípka – zabila viac ľudí ako vojna

STRATENÁ GENERÁCIA – (lost generation) - názov teda pochádza od Gertrude Steinovej – 1874 – 1946 – americká prozaička žijúca v Paríži

Ide o označenie generácie autorov (básnikov i prozaikov), ktorí do literatúry nastúpili približnev 20– tych rokoch 20. storočia. Ide o autorov, do života ktorých výraznou mierou zasiahla 1. svetová vojna a ich život naplnila smútkom, pesimizmom, beznádejou a neschopnosťou zaradiť sa po vojne do reálneho života. G. Steinová spomínaných autorov sama označila vetou: „ Vy všetci ste stratená generácia.“

ERICH MARIA REMARQUE – nemecká literatúra (nemecko-švajčiarsky autor) pôvodne Kramer – zozadu Remark

1898 Osnabrück (Nemecko) – 1970 Locarno (Švajčiarsko)

E. M. Remarque sa narodil v rodine knihára. V osemnástich rokoch odišiel dobrovoľne na front. Vojnu prežil ako radový vojak. Bol šokovaný udalosťami, ktoré zažil. Po vojne vystriedal rôzne povolania – učiteľ, obchodník s náhrobkami, účtovník, organista, automobilový pretekár, novinár, spisovateľ. Začiatkom 30. rokov emigroval do Švajčiarska, neskôr do USA. Po skončení 2. svetovej vojny trvale žil vo Švajčiarsku, kde aj zomrel.

Predstaviteľ expresionizmu (z lat. expressus – výrazný, ostrý, vyhranený) – jeho snahou je zobraziť surovosť sveta, vyjadriť odmietnutie vojny, zabíjania, násilia. Zobrazuje vnútorný svet postáv pod vplyvom vojny, pocity dezilúzie, skepsy, nešťastia a nespokojnosti.

Autor vo svojej tvorbe vychádzal z vlastných skúseností, patril ku generácii, ktorá išla na front priamo zo školských lavíc.

Prehľad tvorby:

CESTA SPÄŤ – román

TRAJA KAMARÁTI – román

NEBO NEPOZNÁ OBĽÚBENCOV – román

VÍŤAZNÝ OBLÚK – román

NOC V LISABONE – román

ISKRA ŽIVOTA – román

ČAS ŽITIA, ČAS UMIERANIA - román

NA ZÁPADE NIČ NOVÉ – protivojnový román o osudoch a pocitoch Stratenej generácie. Mladí ľudia postupne na bojiskách prvej svetovej vojny prídu o ilúzie a sny, uvedomia si nezmyselnosť vojny a tragédiu, ktorú vojna priniesla.

Román chce byť „...svedectvom o generácii, ktorú poznačila vojna, i keď unikla granátom.“

Román patrí do vlny protivojnových a pacifistických diel po 1. svetovej vojne. Román nemá silnú dejovú líniu – ide o jeden z mála protivojnových románov, ktorých takmer celý dej sa odohráva na fronte. Zobrazuje ničenie životov vo vojne, ničenie nádejí a túžob ľudí, ktorí boli na bojisku, ich strach a obavy, túžbu prežiť a vrátiť sa domov. Dej je doplnený rozhovormi vojakov, rozhovormi o vojne a mieri, o príčinách vojny, o jej zbytočnosti a nezmyselnosti. Nechýbajú obrazy bojov, kopania zákopov, náletov bombardérov, použitia bojového plynu,...

Spojovacím článkom všetkých obrazov v románe je hlavná postava – Paul Bäumer – celý román je jeho výpoveďou. Posledných osem riadkov je informácia, že zomrel v októbri 1918.

Ďalšie postavy:

Kammerich – prvý ranený v bojoch po príchode na front. Slabý chlapec, rozmaznávaný matkou, ktorá len veľmi ťažko niesla to, že sa prihlásil na front. Ranilo ho do nohy, ktorú mu amputovali. Napokon zomiera. Pred smrťou pochopí, že sa blíži koniec a svoje čižmy daruje Müllerovi, ktorý mal nohy samý pľuzgier.

Katzinsky – štyridsiatnik, nevzdelaný, ale bystrý, schopný sa rýchlo zorientovať v každom prostredí a situácii. Má šiesty zmysel a tuší nebezpečenstvo. K mladým vojakom sa správa veľmi priateľsky a otcovsky. Bol povolaním obuvník, ale vyznal sa v rôznych remeslách. Dokázal pomáhať v rôznych situáciách – vytvoril mäkké slamníky, pripravil husacinu, vedel aj v poľných podmienkach pripraviť pocit pohody, dal im pocit súdržnosti,...Pre mnohých chlapcov sa stal nepostrádateľným.

Müller – mladý človek, všade nosil so sebou učebnice, chcel si urobiť vojnovú maturitu. Učil sa aj počas guľometnej paľby. Dlho nenosil čižmy od Kammericha, trafila ho do brucha svetlica. Žil v obrovských bolestiach ešte pol hodiny. Čižmy daroval Paulovi a po ňom ich mal nosiť Tjaden.

Albert Kropp – bol zo všetkých najbystrejší a jediný slobodník. Bol mysliteľom, prednášal svoje názory, že vojna by sa mala vyhlasovať na ľudových slávnostiach, potom by v aréne súperili ministri a generáli znepriatelených strán, ozbrojení drevenými obuškami. Nevie, čo by robil, keby nastal mier – napadne ho len jedno: opiť sa. V jednom boji je ranený do kolena, musí prejsť s Paulom veľký kus cesty pešo, kým stretnú rebrinák, ktorý zbiera ranených. Dostanú sa spolu do lazaretu. Albertovi amputujú nohu, veľmi zle to znáša. Povie, že keby mal revolver, tak sa odstrelí. Po čase dostane protézu. Veľmi sa zmení, je vážnejší a hovorí málo.

Detering – sedliak, ktorý neustále myslí na svoju ženu a hospodárstvo. Nevie pochopiť, čo robí v cudzej zemi, keď na neho doma čaká neobrobená zem. Nevie zniesť, že vo vojne trpia aj zvieratá. Každý deň zháňa noviny a zisťuje, či je v kraji pekné počasie, či nezmokli sená... Keď opäť rozkvitnú stromy, nevydrží to, chodí celý zasnený s rozkvitnutou červenou halúzkou a raz ráno ostane jeho miesto prázdne. Detering sa rozhodne odísť domov. Pri prvej príležitosti ho chytia poľní žandári a uväznia. Chlapci ho už viacej nevideli.

Tjaden – mladý zámočník, najväčší „žráč“ medzi vojakmi. Je stále hladný. Nedá sa ponižovať, rebeluje aj proti veliteľovi. Nemá vzdelanie a nad všeličím sa čuduje, najviac nad vojnou. Nejde mu do hlavy, ako môže jedna krajina druhej vypovedať vojnu – predsa nemecký kopec nemôže bojovať proti francúzskemu.

Haie Westhus – 19-ročný kopáč rašeliny, silný, nebojácny chlapec. Po vojne sa chcel stať žandárom, lebo na vidieku si žandárov každý ctí. V jednotke bol považovaný za znalca žien. Haie napokon zomrel, rozmliaždili mu chrbát.

Himmelstoss – desiatnik, malý, nízky, ale tváril sa vždy dôležito a kategoricky. Od vojakov vyžadoval, aby vykonávali príkazy ako stroje, náročky ich ponižoval a trápil (Paul musel zubnou kefkou drhnúť izbu). V civile bol poštár, nenápadný človek.

Kantorek – triedny učiteľ, učiteľ telocviku. Neustále viedol plamenné reči o vlastenectve a povinnostiam voči drahej vlasti. Pod jeho vplyvom sa celá trieda vybrala na okresné vojenské veliteľstvo a prihlásila sa na front. Chlapci sa hanbili pred ním, pred rodičmi a priateľmi priznať, že majú strach.

Krátky dej:

Rozprávačom príbehu je mladý študent – Paul Bäumer. Spolu so spolužiakmi z gymnázia sa dobrovoľne prihlásil na front po výzvach fanatického učiteľa Kantoreka. Učiteľ sa neustále snažil ich presviedčať, že si musia splniť svoju vlasteneckú povinnosť. Je to citlivý mladý chlapec, počas štúdia písal básne a mal rozpísanú drámu Saul. Pochádzal z chudobnejších pomerov, doma ho čakali ešte rodičia a sestra.

Siedmi spolužiaci sa dostanú spolu do oddielu. Krátko po príchode na front si hlavný hrdina a jeho priatelia uvedomia negatíva vojny a prežívajú obrovské sklamanie. Veľmi ťažko nesú každodenné umieranie, zabíjanie, boj o život. Najsilnejším citom, ktorý pociťujú všetci priatelia, je práve priateľstvo. Stanú sa z nich dobrí kamaráti, ktorí sa snažia si pomôcť, uľahčiť chvíle na fronte, prípadne pri umieraní.

Autor v románe opisuje boje na fronte, krviprelievanie, výcvik plný šikanovania, budovanie zákopov, bombardovanie, plynové útoky. Postupne Paul prichádza o všetkých svojich priateľov. Napokon zomiera aj on a paradoxom je, že zomiera v jednom z posledných vojnových dní– v októbri 1918. Práve vtedy oficiálne správy z frontu oznamovali, že „na západe nič nového“.

Zopakujte si:

1. Vysvetlite vplyv 1. svetovej vojny na život a životné postoje autorov medzivojnovej literatúry.

2. Charakterizujte diela Na západe nič nové.

3. Porovnajte postoje autorov k 1. svetovej vojne.

4. Vysvetlite termín román – denník.

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

GREGOROVÁ, I., LAPITKA, M.: Literatúra pre 1. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01780-5

ENCYKLOPÉDIA SPISOVATEĽOV SVETA. 3.vyd. 1987. Obzor Bratislava. ISBN 65-004-87

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4