Vypracovala: Ivana Dulová
NEURČITÝ ČLEN
TVARY
NEURČITÉHO ČLENA
|
MUŽSKÝ ROD |
ŽENSKÝ ROD |
|
un (ragazzo) |
una (ragazza) |
|
un (amico) |
un’ (amica) |
|
uno (studente) |
|
Neurčitý člen je
odvodený od latinskej číslovky „jedna“ a teda nemôže
byť použitý v množnom čísle. Namiesto toho používame
v množnom čísle nulový alebo delivý člen.
UN
– sa používa pred
podstatnými menami mužského rodu, ktoré začínajú na
spoluhlásku, okrem s+spoluhláska, z, gn, ps, pn, x, y a
polospoluhlásku i.
un
bambino, un cane, un dente, un fiore, un gioco, un liquore
UN
sa tiež
sa používa pred podstatnými menami mužského rodu začínajúcimi
na samohlásku alebo polospoluhlásku u /w/.
un
amico, un incubo, un uragano, un whisky, un week-end
UNO
– stojí pred podstatnými menami mužského rodu začínajúcimi
na „nečisté“ s, z, gn, ps, pn, x, y a polospoluhláskové
i /j/.
uno sbaglio,
uno zaino, uno xilofono, uno pseudonimo, uno gnocco
UNA
– sa kladie pred podstatné mená ženského rodu, ktoré začínajú
na akúkoľvek spoluhlásku.
una bestia, una casa, una donna,
una fiera, una giacca
UN´
- používame pred podstatnými menami ženského rodu začínajúcimi
na samohlásku. Ide o tvar elidovaný z „una“, apostrof je
preto povinný.
un´isola,
un´unghia, un´anima, un´ombra, un´amica
Často slúži na odlíšenie od
mužského rodu, napr.:
un
assistente (asistent) X
un´assistente
(asistentka). Často sa však stretávame aj s tvarmi, ktoré
nie sú elidované, napríklad: una
erede
(dedička).
POUŽITIE
NEURČITÉHO ČLENA
►u všeobecných podstatných mien
1.
pred podstatnými menami, ktoré boli doteraz neznáme
z kontextu či situácie, alebo ktoré sú bližšie
neurčené.
Pietro
è andato da uno
specialista di malattie di cuore. - Peter šiel k odborníkovi
na srdcové choroby.
2.
pred podstatnými menami, ktoré sú chápané ako trieda,
kategória,
druh.
Člen má v tomto prípade rovnaký význam ako prídavné meno
„každý“ a môže alternovať s určitým členom.
Un
cittadino (=il cittadino = ogni cittadino) deve rispettare le leggi.
– Občan (= každý občan) musí rešpektovať zákony.
3.
pred podstatnými menami na zdôraznenie
niektorých ich vlastností.
Tieto podstatné mená sú doprevádzané prívlastkom alebo
prívlastkovou vetou a môžu označovať už známe osoby,
predmety a javy, prípadne javy, ktoré sú jedinečné.
Elisa
mostrò un
coraggio straordinario. – Mária ukázala obdivuhodnú odvahu.
È
sorta una
luna pallida. – Vyšiel bledý mesiac.
L´Italia è una
penisola che ha la forma di uno stivale. – Taliansko je polostrov,
ktorý má tvar čižmy.
4.
v doplnku,
hlavne ak je určený prívlastkom:
Massimo
è uno
studente in architettura. – Massimo je študentom
architektúry.
L´Italia è un
paese povero di risorse naturali. – Taliansko je zem chudobná na
nerastné bohatstvo.
5. pred
prídavné mená namiesto
vynechaného podstatného mena:
Ho
scelto due rose rosse e una
(rosa)
bianca. – Vybral si dve ruže, jednu červenú a jednu bielu.
6.
pred číslovky na označenie neurčitého počtu (iba mužský
rod):
una
cinquanta chilometri – asi päťdesiat kilometrov
►u
vlastných podstatných mien
1.
ak je menom autora
označované jeho dielo:
un
Botticelli – Botticelliho obraz
un
Pavese appena pubblicato – práve publikovaný Paveseho román
2. na
označenie niekoho rovankých
vlastností alebo schopností:
Un
Leonardo non nasce tutti i giorni. – (Niekto taký, ako je)
Leonardo sa nerodí každý deň.
3. pri zemepisných menách bližšie
určených:
una
Roma irriconoscibilmente cambiata – Rím zmenený na nepoznanie
una
Napoli inondata da turisti – Neapol zaplavený turistami
ZOPAKUJME
SI!
1. Aké tvary
neurčitého člena poznáme?
2. Použite všetky tvary neurčitého
člena vo vetách.
3. Kedy používame neurčitý člen?
Použitá
literatúra:
Hamplová, S.: Mluvnice italštiny, LEDA,
2004
Dardano, M. – Trifone, P.: Grammatica italiana, Zanichelli,
2003