Narodil sa v Mošovciach, študoval teológiu v Jene, v Nemecku, pôsobil ako farár v Budapešti (30 rokov), potom bol profesorom na univerzite vo Viedni, kde aj zomrel. Pochovaný je v Prahe v Olšanoch - ako Šafárik. Obaja sú súčasťou slovenskej i českej národnej kultúry. Na jeho život a dielo pôsobilo viac faktorov:
1. Počas štúdií v Jene sa zúčastnil osláv 300. výročia Lutherových reformácií na hrade Wartburg. Tu videl, ako nemecká mládež žiada o zjednotenie Nemecka a on sa obával sily Nemcov, ktorí by mohli ohroziť okolité národy. Tak u neho vznikla myšlienka slovanskej vzájomnosti. Predstavoval si ju ako spoluprácu Slovanov v duchovnej, kultúrnej oblasti. Sám uznával štyri slovanské jazyky (československý, ruský, poľský, srbochorvátsky). Slovanské spoločenstvo si predstavoval ako mohutný strom s veľkým pevným kmeňom a štyrmi konármi.
2. V Nemecku navštívil aj miesta, kde kedysi žila početná skupina Slovanov - Lužických Srbov, no v tom čase už po nich zostali len zemepisné názvy a nápisy na náhrobných kameňoch. Buď sa ponemčili alebo vymreli. Bál sa, že podobný osud stihne aj ostatných Slovanov.
3. Jeho tvorbu ovplyvnila láska k Frederike Schmidtovej, dcére farára, ktorého zastupoval počas choroby. Matka bránila dcére vo výdaji a Kollár si ju vzal až po 20 rokoch. Z lásky k nej vzniká básnická skladba Slávy dcéra, kde Friderika vystupuje v postave Míny.
4. Na jeho myslenie a názory vplývala filozofia Herdera, ktorý pripisoval Slovanom slávnu budúcnosť.
TVORBA:
Jeho prvá zbierka má názov Básne Jána Kollár a - z nej je známa báseň Vlastenec. Najvýznamnejším a najrozsiahlejším jeho dielom je Slávy dcéra. Svoje myšlienky o slovanskej vzájomnosti vyjadril v diele O literárni vzájemnosti mezi kmeny a náfečimi slavskými (išlo o kultúrne, nie o politické zjednotenie). Národnie Zpievanky - zbierka ľudovej slovesnosti, ktorú použil aj Štúr pri rozhodovaní, ktoré nárečie vziať ako základ pre spisovnú slovenčinu, a tak nechtiac Kollár kliesnil cestu spisovnej slovenčine, proti ktorej vystupoval. Pamäti z mladších rokov života - autobiografické dielo, kde spomína na rodný kraj, detstvo, štúdiá ...
Slávy dcéra - je to lyricko-epická skladba, v ktorej vyjadril lásku k žene i lásku k vlasti a základné myšlienky o slovanskej vzájomnosti; je napísaná po česky a vyšla dvakrát:
- prvýkrát vyšla v roku 1824 - tvorili ju: Předzpěv a 3 spevy: 1. Sála, 2. Labe, 3. Dunaj
- druhýkrát vyšla v roku 1832 - norili ju: Předzpěv a 5 spevov: 1. Sála; 2. Labe, Rén, Vltava; 3. Dunaj; 4. Léthe - slovanské nebo; 5. Acheron - slovanské peklo.
Předzpěv - je písaný časomierou, ktorú prevzal z antickej literatúry - je to pravidelné striedanie krátkych a dlhých slabík. Ostatné spevy sú písané v sonetoch - znelkách.
1. spev - rozlúčka s Mínou
2. spev a 3. spev - putovanie po slovanských krajoch vyznačených riekami
4. spev - s mŕtvou Mínou je v slovanskom nebi a oslavuje významných slovanských dejateľov
5. spev - peklo- zatracuje odrodilcov
Myšlienkovo najsilnejší je Předzpěv. Je to žalospev nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie (zo strany Nemcov) nad spravodlivosťou.