Bachovský absolutizmus
Po porážek revolúcie 1848 - 1849 sa slovenské národné hnutie dostalo do novej sitácie. Prísľuby o rovnoprávnosti národov Uhorska sa neuskutočnili. Viedenská vláda nastolila absolutistický režim. Uskutočnoval ho v rokoch 1852 - 1859 minister vnústra Alexander Bach. Prísny tlačový zákon,cenzúra a maďarizácia bránili rozvoju národného a spoločenského života. V roku 1852 prestali vychádzať Hurbanove Slovenské pohľady, jediný kultúrno-literárny mesačník na Slovensku. Od roku 1849 viedenské Slovenské noviny za podpory Jána Kollára začali presadzovať tzv. staroslovienčinu, čiže upravenú češtinu ako úradný jazyk Slovákov. Táto situácia sa stala impulzom na dohodu medzi katolíckou stranou a štúrovcami o reforme spisovného jazyka. Podľa Hodžových návrhov vypracoval Martin Hattala Krátku mluvnicu slovenskú, ktorá pravopisne upravovala stredoslovenské nárečie podľa etymologických zásad. Otázka spisovného jazyka bola definitivne vyriešená. Kedže v tomto období nevychádzali literárne časopisy, ich úlohu prevzali almanachy a cirkevné časopisy.
Viedenský centralizmus obmedzujúci občianske a národné práva nenávidela väčšina obyvateľov mnohonárodnostnej rakúskej monarchie. Čakala len na vhodnú príležitosť, aby mohla proti nemu vystúpiť. Táto sa približovala tým viacej, čím rýchlejšie sa viedenská vláda dostávala do vnútropolitických ťažkostí. Jednou z nich bol narastajúci štátny dlh, ktorý už roku 1853 pre výlohy spojené s rakúskou okupáciou Valašska, prevyšoval dvetisíc miliónov zlatých. Ani vypísaním štátnej pôžičky sa nepodarilo vláde zastaviť stúpanie štátneho dlhu. Nerozmyslená vojna so Sardíniou roku 1858-59 zapríčinila, že štátny dlh ešte enormne vzrástol. Francúzsko-talianske vojská spôsobili Rakúšanom krvavú porážku a prinútili habsburskú monarchiu uzavrieť mierovú zmluvu v Zürichu, ktorou stratili bohatú lombardskú provinciu. To bolo predzvesťou úplnej likvidácie habsburského panstva v severnom Taliansku. Dôsledky tejto porážky otriasli hospodárskou stabilitou mocnárstva, viedli k politickým reformám a nakoniec aj k odstráneniu nenávideného režimu.
Viedenská vláda bola pod tlakom opozície prinútená sa vyrovnať so svojím najväčším protivníkom s maďarskou šľachtickou opozíciou, ktorá sa domáhala obnovy ústavy z roku 1848, oživenia Uhorskej dvorskej kancelárie, municipálnej správy, maďarského úradného jazyka a v konečných dôsledkoch aj úplnej nezávislosti Uhorska od Rakúska. Tuhý absolutizmus sa uvoľňoval. Cisár vymenoval ako poradný zbor Rozšírenú ríšsku radu, do ktorej sa však dostali len zástupcovia vysokej šľachty, duchovenstva a najvyšších kapitalistických špičiek. Slováci, ale ani Česi nemali v nej nijakých zástupcov.
Viedenská vláda bola pod tlakom opozície prinútená sa vyrovnať so svojím najväčším protivníkom s maďarskou šľachtickou opozíciou, ktorá sa domáhala obnovy ústavy z roku 1848, oživenia Uhorskej dvorskej kancelárie, municipálnej správy, maďarského úradného jazyka a v konečných dôsledkoch aj úplnej nezávislosti Uhorska od Rakúska. Tuhý absolutizmus sa uvoľňoval. Cisár vymenoval ako poradný zbor Rozšírenú ríšsku radu, do ktorej sa však dostali len zástupcovia vysokej šľachty, duchovenstva a najvyšších kapitalistických špičiek. Slováci, ale ani Česi nemali v nej nijakých zástupcov.