Pod pojmom oxidácia sa zjednodušene rozumelo zlučovanie s kyslíkom (častokrát sprevádzané horením). Redukcia bola chápaná ako "odoberanie" kyslíka.

Oxidácia
 S + O2 → SO2
 CH4 + 2 O2 → 2 H2O + CO2

Redukcia
 CuO + H2 → Cu + H2O
 FeO + C → Fe + CO

Oxidácia je reakcia, pri ktorej atóm (skup. Atómov) uvoľňuje aspoň jeden elektrón.

Redukcia je reakcia, pri ktorej atóm (skup. Atómov) priberá aspoň jeden elektrón.

Oba deje sú vzájomne späté, i keď protichodné, pretože dochádza k výmene elektrónov. Niet teda oxidácie bez redukcie a opačne, i keď bežne hovoríme o oxidácii alkoholov, redukcii železa ap. Pri oxidácii sa oxidačné číslo prvku zvyšuje, pri redukcii naopak znižuje. Látku, ktorá v priebehu reakcie elektróny poskytuje nazývame redukovadlo, je donorom elektrónov. Látku, ktorá pri redoxnej reakcii priberá elektróny nazývame oxidovadlo, je akceptorom elektrónov. V priemysle sú dôležité redukovadlá CO, H2, Al, Mg. Účinné oxidovadlá sú napr. KMnO4 v prostredí H2SO4, HNO3 a i.

Oxidačné číslo, oxidačný stupeň. V priebehu redoxných reakcií menia viaceré prvky v zlúčeninách, ktoré spolu reagujú tzv. oxidačný stupeň, resp. mení sa ich oxidačné číslo. Pritom platí:

1) Atómy elementárneho prvku majú oxidačné číslo nula 0.

2) Vodík má zvyčajne ox.číslo I, okrem.

3) Kyslík má zvyčajne ox. Číslo -II.

4) Záporné oxidačné číslo má prvok s najväčšou elektronegativitou, ostatné prvky majú ox.čísla kladné.

 5) Súčet ox. čísel v molekule je 0, v ióne sa rovná výslednému náboju iónu.

6) Obe reakcie zvyčajne prebiehajú naraz a sú protichodné.

FeO + CO → Fe + CO2 FeII + 2 e- → FeO (redukcia) C0 – 2 e- → CII (oxidácia)

Uvedené reakcie sa nazývajú polrekcie.