Zmeny odporov tenzometrických čidiel sú vyhodnocované v závislosti na počte a funkčnej súvislosti čidiel v mostíkovom zapojení vhodného typu. Rozlišuje sa zapojenie čidiel do jednej strany mostíku alebo tiež štvrtinové mostíkové zapojenie, polovičné mostíkové zapojenie a úplne mostíkové zapojenie (tabuľka 1).

 

Štvrtinové mostíkové zapojenie jedného tenzometrického pásika(B1 v tabuľke 1 ) má v tej istej vetve zapojení zhodný tenzometrický pásik (B2) kôli teplotnej kompenzácii. Aktívny tenzometrický pásik (B1), nalepený na povrchu meraného telesa, je okrem

meraného mechanického vplyvu ovplyvňovaný i teplotou.    

 

                 (obr.1)Zapojenie jednosmerného mostíka

Ku kompenzácii tohto teplotného vplyvu je v blízkosti aktívneho tenzometrického pásika umiestnený taký istý pásik, ktorý však nie je nalepený na meranom telese, je však vystavený rovnakým tepelným vplyvom, Ďalšie dva odpory mostíku sú rezistory s pevnými hodnotami odporov.

 

Polovičné mostíkové zapojenie je výhodne využité pri meraní ohybu mostíka, kedy sú dva tenzometrické čidla umiestnené na protiľahlých stranách namáhaného nosníka tak, že jedno z nich sa predlžuje (na strane namáhanej tlakom) a druhé z nich sa skracuje / na strane namáhanej tlakom /. Ak sú čidla zapojené s rovnakou orientáciou vývodu, sčíta sa ich účinok pri zmenách potenciálu bodu medzi B1 a B2 oproti bodu medzi R1 aR2, tj. pri zmene výstupného napätia Ux mostíka. Naopak účinky celkového predĺženia nosníka, napr. teplom , sa v tomto zapojení vzájomne kompenzujú (ruší). Veľmi vhodné je úplne mostíkové zapojenie s dvoma naťahovanými a dvoma stláčanými, tj. skracovanými tenzometrickými pásikmi. Toto zapojenie sa využíva pri meraní skrutu, resp. krútiaceho momentu a v špeciálnych snímačoch tlaku alebo sily.

Úplne mostíkové zapojenie odporových čidiel je citlivé a teplotne kompenzované

 

Meracie mostíky môžu byť napájané jednosmerným  alebo striedavým prúdom. Jednosmerné napájaný mostík (obr.1) sa dá jednoduchšie vyvážiť než striedavo napájaný mostík. Sonda s meracím mostíkom býva pripojená 6-vodičovým vedením k meraciemu prístroju, ktorý obsahuje na vstupe operačný zosilňovač (s možnosťou nastavenia výstupnej nuly).

 

 

Pre požiadavku presného merania musí byť napájacie napätie mostíka UB nezávislé na dĺžke vedenia medzi mostíkom a meracím prístrojom a na okolitej teplote. Napätie mostíka je pomocou vodičov testovacieho vedenia privádzanéspäť do meracieho prístroja a na základe zmeranej hodnoty je výstupné napätie prístroja Ub korigované (Ub>UB) tak, aby napätie na mostíku malo požadovanú stabilnú hodnotu. Pri meraní pomocou jednosmerne napájaných mostíkov môžme verne zachytiť zmeny hodnôt s frekvenciou do 50 kHz. Striedavé mostíkové meracie prístroje s tenzometrickými pásikovými čidlami sa používajú k napájaniu mostíka striedavého napätia s frekvenciou väčšinou 5kHz (obr.1). Merané výstupné napätie mostíka potom moduluje napájacie napätie ako modulačný signál nosnou vlnou pri amplitúdovej modulácii. V skutočnosti je          napájacie napätie modulované zmenami odporov meracieho       (obr.1) Tenzometrický prístroj s nosným

Popísané tenzometrické prístroje sa                                                           meriacim kmitočtom

nazývajú tenzometrické prístroje s nosnou /pevnou/ meracou frekvenciou. V striedavých meriacích prístrojoch s meracím mostíkom v sonde alebo na meranom objekte musí byť kvôli kapacite vedenia k prístroju  kompenzované skreslenie veľkosti napätia signálu (R- kompenzácie) aj skreslenie fázovým posunutím sínusového priebehu signálu (C- kompenzácie). Signál, odpovedajúci verne priebehu zmien meranej veličiny, tu možno získať fázovo správnou demoduláciou (obr.2). Pri demodulácii je každá druhá polvlna signálu v rytme  nosného kmitočtu 5 kHz preklopená do opačnej polarity a vyhladením takto získaného priebehu (získaním obálky priebehu) vznikne signál odpovedajúci priebehu zmien meranej veličiny.

 

Krabicový silomer s tenzometrickými pásikmi má dve tenzometrické čidlá nalepené na špeciálnom dutom telese, ktoré sa tlakom skracuje a rozširuje (obr. 3). Jedno z čidiel          (obr. 2) Modulácia a demodulácia signálu

 

 
zachytáva skrátenie a druhé čidlo rozšírenie meraného telesa. Krabicové silomery sa vyrábajú pre meranie malých síl do niekoľko Newtonov alebo aj pre meranie veľkých síl  cez 1000 kN. Krabicové silomery sa používajú v elektrických váhach a k regulácii tlaku pri lisovaní alebo valcovaní.

 

Žeravené odporové sondy

Pri meraní teploty alebo rýchlosti prúdenia plynu či kvapaliny alebo pri meraní tlaku plynu je možné využiť závislosti ochladzovacieho efektu na uvedených veličinách a použiť  k meraniu žeraviacu odporovú sondu, ktorej odpor klesá s teplotou. Napr. v meteorológii sa používa manometer /tlakomer/ a anememometer (Grécky anemos = vietor) so žeraveným drôtikom.

 

Sonda so žeraveným drôtikom alebo sonda s žeravenou fóliou (obr. 4) je žeravená prúdom prechádzajúci meracím mostíkom. Sonda so žeraveným drôtikom má veľmi tenký

žeraviaci drôtik priemeru 1 až 5µm a dĺžky 0,4 až 3 mm, ktorý  (obr.3) Krabicový silomer s tenzometrickými 

je priletovaný na koncoch tenkých špicatých niklových držiakov.            čidlami   

Tieto čidla sú vždy dimenzované do určitej maximálnej hodnoty meranej veličiny, napr. rýchlosti prúdiaceho plynu či kvapaliny a do určitej maximálnej teploty žeraveného drôtika. Sonda so žeraviacou fóliou má čidlo tvorené tenkou vrstvou niklu, napareného na kremíkovej doštičke.