Ekológia skúma vzťahy medzi organizmom a prostredím.

ODBORY EKOLÓGIE:

Ekológia rastlín - skúma vzťahy medzi rastlinami a prostredím.
Ekológia živočíchov - skúma vzťahy medzi živočíchmi a prostredím.
Ekológia krajiny - skúma zmeny krajiny spôsobené činnosťou človeka. Globálna ekológia - skúma zmeny na celej planéte Zem a ich vplyv na život.

Poznáme ešte ekológiu morí, lesov, púští, stepí, človeka, ekológiu populácií, spoločenstiev, ekosystémov, environmentálnu ekológiu, aplikovanú ekológiu a pod.

Organizmy a prostredie

Ekologická adaptácia (prispôsobivosť) – schopnosť prispôsobovať sa podmienkam vonkajšieho prostredia.

Organizmy môžu existovať len v rozsahu určitých podmienok. Za ich hranicou hynú.
Znášanlivosť (tolerancia) – schopnosť organizmu znášať úzky alebo široký rozsah podmienok prostredia (alebo intenzity ich pôsobenia).

Neživé faktory prostredia organizmov

Svetlo – nevyhnutný zdroj energie pre fotosyntézu. Prispôsobivosť organizmov k dĺžke a intenzite osvetlenia je rozličná.

Teplo – živočíchy získavajú z potravy – teplokrvné a studenokrvné živočíchy - rastliny potrebujú na klíčenie, rast, kvitnutie.

Vzduch - potrebný na dýchanie všetkých organizmov (rastlín aj živočíchov). Pri dýchaní sa spotrebúva kyslík a uvoľňuje oxid uhličitý. Rovnováhu medzi CO2 a O2 uskutočňujú zelené rastliny pri fotosyntéze.

Voda - je životným prostredím – vonkajším – pre všetky vo vode žijúce organizmy - vnútorným – pre všetky organizmy - umožňuje rozvádzanie látok, je súčasťou chemických procesov a prostredím pre biochemické reakcie.

Pôda obsahuje:
- zvetrané časti minerálov a hornín (hlina, íl, piesok, kamene)
- vodu, vzduch
- nerozložené zvyšky organizmov
 - minerálne látky
 - biogénne prvky (N,P, K, Na a pod.)
- stopové prvky (I, Fe, Zn a pod.) - pôdne organizmy