Michelangelo de Ludovico Buonaroti Simoni sa narodil v dobre situovanej toskánskej rodine šiesteho marca 1475 v mestečku Capresse, neďaleko Arezza. No už pár týždňov po narodení sa jeho rodičia znovu vrátili do Florencie, odkiaľ pochádzali, pretože Michelangelov otec Ludovico  ako starosta mesta Caprese skončil. Ani vo Florencii sa malý Michelangelo dlho neohrial. Rodičia ho dali na blízku farmu v Settigname, lebo jeho matka Francesca Neri bola príliš chorá, aby ho mohla dojčiť. Fakt, že manžel dojky, ktorá sa starala o malého Michelangela, bol kamenár a v okolí, kde vyrastal, bolo mnoho lomov, v ňom pravdepodobne prebudil túžbu meniž chladné kamenné bloky na sochy.

Veľmi rýchlo v sebe objavil umelecké sklony, vďaka ktorým sa už ani nie ako dvadsaťpäťročný zapísal medzi najväčších renesančných majstrov. Z mramoru vytesal ideál mužskej krásy v podobe Dávida, ženský ideál v podobe Márie, držiacej  mŕtveho Ježiša, či nahnevaného Mojžiša. Ako trinásťročný odišiel zo školy a začal navštevovať ateliér známeho florentského maliara fresiek Ghirlandaioa. Michelangelov otec spočiatku svojím synom nebol nadšený. Michelangelo zasvätil celý svoj život sochárstvu, písaniu básní a maľovaniu. Nič však nemiloval tak ak premenu chladných kvádrov na takmer živé postavy. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa zachovalo len jediné Michelangelovo plátno - Svätá rodina.


Michelngelo ako silný veriaci začal spolupracovať s katolíckou cirkvou a pracovať na objednávku pre Vatikán. Ešte skôr než prišla jeho životná objednávka z Vatikánu, objednal si uňho bankár Jacopo Galli z Florencie mramorovanú sochu rímskeho boha vína Backusa. Krátko nato požiadal dvadsaťštyriročného umelca francúzsky veľvyslanec a kardinál Jean Bilheres de Lagraulas o plastiku, ktorou Michelangelo definitívne potvrdil svoj obrovský talent. Socha Pieta, stojaca dnes v Chráme svätého Petra, je jedným z najúchvatnejších diel renesancie. Zaujímavosťou je, že Mária, držiaca Ježiša Krista, vyzerá mladšie než jej syn. Pôvab a neobyčajná originalita, s akou sa Michelangelo chopil stvárnenia tohto biblického výjavu, z neho spravila skutočne chýrneho umelca. Viacerí kritici ju považujú za najväčšie dielo, aké kedy vytvoril.


Do Florencie sa v roku 1501 vrátil ako hrdina, aby tam začal pracovať na svojom ďalšom vrcholovom diele.


Stvárnenie židovského hrdinu Dávida


Florentský patriot Michelangelo považoval Dávida aj za symbol pre sebavedomú Florenciu. Dávida vnímal ako model odvážneho hrdinu a dúfal, že obyvatelia mestskej republiky jeho odkazu porozumejú. Dnes je majestátna socha vystavená v Galérii dell academia vo Florencii. Na námestí Piazza della Signoria, kde kedysi Dávid stál, kým  sochu počas nepokojov nepoškodili, stojí dnes už len jej replika. Zaujímavosťou je, že z geometrického hľadiska sú Dávidova hlava a ruky nepomerne väčšie v porovnaní s telom. Kritici to vysvetľujú tým, že pôvodne mala byť socha umiestnená na streche katedrály Santa Maria del Fiore a zväčšená hlava a ruky mali byť viditeľnejšie.

Po nástupe pápeža Júlia II. Michelangelo trávil stále viac času v Ríme. Keď Július II. zasadol na pápežský stolec, bol už dosť starý  muž, nechýbali mu však mimoriadne ambiciózne plány. Úlohu pápeža videl v tom najautoritatívnejšom svetle a podľa toho chcel vidieť aj veľkolepý Vatikán. Talentovaný Michelangelo bol pre Vatikán veľmi vhodným umelcom.

Skôr ako Július II. ponúkol Michelangelovi jeho životnú zákazku, požiadal o vytvorenie vlastnej hrobky, ktorá mala byť najveľkolepejšia v tých časoch. Michelangelo sa pustil s vervou do projektu, ktorý počítal s viac ako štyridsiatimi sochami. Len zháňaním potrebných mramorovaných kvádrov stratil niekoľko mesiacov.


Fresky v Sixtínskej kaplnke


Neskôr prišiel Július II. za Michelangelom, aby namaľoval fresky v Sixtínskej kaplnke, pretože s predchádzajúcou koncepciou nebol spokojný. Michelangelovi sa spočiatku objednávka nepáčila, ale nakoniec mája 1508 podpísal kontrakt na dekoráciu Sixtínskej kaplnky, ktorú obdivujú návštevníci Ríma už päť storočí a historici, teológovia, výtvarní kritici o nej stále vášnivo diskutujú. Čas medzi rokmi 1508-1512 strávil Michelangelo tvrdou prácou, zväčša ležiac pri lešení. Pôvodný plán Júlia II. počítal so stvárnením dvanástich apoštolov, neskôr však nechal Michelangelovi voľné ruky a ten sa odhodlal pre znázornenie viacerých scén zo Starého zákona, z ktorých sa najznámejšou stalo Stvorenie Adama. Za 4 roky namaľoval v Sixtínskej kaplnke viac ako 400 biblických postáv. Tlak na sprístupnenie fresiek bol taký veľký, že kaplnku otvorili ešte v auguste 1511.