Najviac je znečisťovaná atmosféra, hydrosféra a pedosféra. Vodu, pôdu a vzduch znečisťujú tieto prvky: ortuť(Hg), olovo(Pb) a kadmium(Cd). Továrne, elektrárne a motorové vozidlá sú pre človeka v mnoho užitočné, ale zároveň spôsobujú vážne problémy- znečisťované ovzdušie neuznáva hranice a dá sa len ťažko regulovať. Ľudská činnosť narúša prirodzenú rovnováhu plynov v atmosfére.

V ovzduší sa hromadí množstvo oxidu uhličitého, oxidov dusíka, metánu, vodnej pary a halogénové uhľovodíky, ktoré pohlcujú teplo a premieňajú naň časť svetelného žiarenia. Tieto plyny sú v atmosfére aj prirodzene, človek zvyšuje ich množstvo spaľovaním, odlesňovaním, poľnohospodárstvom a chemickými látkami, ktoré vypúšťa(napr. freóny). V atmosfére sa zachytáva viac tepla a vzniká možnosť skleníkového efektu.

Skleníkové plyny stúpajú do vrchných vrstiev atmosféry a zachytávajú teplo, ktoré sa odráža od povrchu Zeme. Tým sa zvyšuje teplota a prehrieva zemský povrch. Jedinečný spôsob, ako zastaviť tieto zmeny, je obmedzenie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt a zníženie využívania energie z fosilných palív, čím by sa znížilo množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Zemský povrch v atmosfére chráni plynový obal ozónová vrstva- ozonosféra, ako „slnečník“ pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Bez tejto ochrany by život na Zemi nebol možný.

Už niekoľko desaťročí sa znečisťuje ovzdušie látkami, ktoré vo väčšej miere ničia ozón v tejto vrstve atmosféry. Spôsobuje to stenčovanie ozónovej vrstvy alebo taký úbytok, ktorý sa prejavuje ako „ozónová diera“. Príčinou je hromadenie niektorých chemických látok v atmosfére, najmä freónov a oxidov dusíka, ktoré sa ľudskou činnosťou dostávajú do ovzdušia. Už dlhšiu dobu vieme, že naša planéta je chránená tenkou „pokrývkou“ rôznych plynov.

Niektoré z nich, hlavne oxid uhličitý (CO )a vodná pára označujeme ako plyny skleníkové. Pohlcujú totiž teplo zo Zeme a zo Slnka a udržiavajú našu atmosféru v rozmedzí teplôt, ktoré umožňujú, aby na Zemi existoval život. Inými slovami, Zem funguje ako určitý druh ústredného topenia, ktoré ohrieva okolitý vzduch. Časť tepla síce uniká do vesmíru, ale časť tiež zostáva na tejto planéte a časom by mohla spôsobiť výrazné problémy s teplotou, ktorá by sa mohla zdvihnúť na nebezpečnú hranicu. Práve toto, milióny rokov existujúcu rovnováhu ohrozujú niektoré naše ľudské činnosti. Medzi hlavné plyny spôsobujúce skleníkový efekt patrí už spomínaný oxid uhličitý a vodná pára. Už v roku 1985 sa do ovzdušia dostalo 18 miliárd ton Co.

Z toho tri tretiny emisií (látok vypustených z nejakého zdroja) má na svedomí civilizácia. Je to uhlie, zemný plyn alebo bridlica a ropa. Rastliny pohlcujú tento plyn procesom nazvaným fotosyntéza. Za uplynulých 8 tisíc rokov zmizla takmer tretina dažďových pralesov. Vďaka rúbaniu stromov sa zvyšuje emisia Co o ďalších 23%. Vyššie hodnoty ultrafialového žiarenia pohlcujú Co . To skleníkový efekt ešte prehlbuje. Množstvom emisií Co sa Česká republika podieľa na celkovom objeme vo svete viac ako jedným percentom.

Na každého obyvatelia našej republiky pripadá ročne 4,1 tony týchto emisií, zatiaľ čo napr. vo Francii je to jen 2,0 tony a v Japonsku dokonca 1,9 tony. Nie je ťažké pomôcť dnešnej situácií životného prostredia, dokonca stačí len malá pomoc. Je ale dôležité, aby sa jej zúčastnilo čo najviac ľudí na celom svete. Tak napr. energie. Svetová spotreba energie stúpa ročne o 2%. Vôbec by k tomu ale nemuselo dôjsť. Stačí keby sa v školách začalo viac šetriť elektrinou. Zbytočne neplytvať svetlom na prestávkach, doma po sebe zhasínať, neotvárať okno, keď máme zapnuté topenie, zaistiť si tesnenie dverí, okien, striech, nechodiť na krátke vzdialenosti autom a pod. Verte, že keby toto dodržoval každý, stav životného prostredia by sa výrazne zlepšil.

 
Život v prírode závisí od neživých podmienok života, ktoré vytvárajú zemské sféry a ich vzťahy. Človek v súčasnej dobe už výrazne zasahuje do kolobehu základných biogénnych prvkov v biosfére a vyvoláva hromadenie mnohých toxických látok. Tým mení podmienky a ohrozuje nielen zdravie ľudí, ale aj život vôbec. Problémy sa prejavujú v atmosfére, hydrosfére aj pedosfére. Veľmi nebezpečné je znečisťovanie atmosféry, ktorá spája Zem do jedného celku. V prvom rade ide o narušovanie ozónovej vrstvy, o zvyšovanie skleníkového efektu a v mnohých oblastiach o kyslé dažde.

Ozónovú vrstvu, ktorá bráni prenikaniu ultrafialového žiarenia na zemský povrch, narúšajú freóny. Používali sa do sprejov, chladničiek a pod. Sú to pomerne stabilné látky, ktoré sa v prízemnej vrstve vzduchu vôbec nerozkladajú. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa však pod vplyvom voľných atómov kyslíka štiepia, uvoľňuje sa z nich chlór a flór, ktoré potom reagujú s molekulami ozónu a rozkladajú ho. Jeden atóm chlóru uvoľnený z freónu môže rozložiť až niekoľko tisíc molekúl ozónu.

Freóny pretrvávajú v stratosfére veľmi dlho a aj keď ich výroba už bola väčšinou zastavená, budú pôsobí na ozónovú vrstvu Zeme ešte celý rad rokov. Najbežnejší freón CH3Cl pretrváva v atmosfére len 1,5 roka, ale iné tiež veľmi bežné freóny pretrvávajú 130 rokov a niektoré až 140 rokov.

Koncentrácia ozónu sa výrazne znižuje najmä v zimných mesiacoch na južnej pologuli v oblasti Antarktídy, na severnej pologuli nad Áziou a Tichým oceánom. Keď sa obsah ozónu zníži o 50% , hovoríme o ozónovej diere. Tento jav je známy predovšetkým z južnej pologule, z oblasti Antarktídy, Austrálie a Nového Zélandu, kde negatívne vplýva na prírodu aj život ľudí.
Ľudia si hroziace nebezpečenstvo uvedomili a tak boli prijaté medzinárodné dokumenty, ktoré zakazujú výrobu freónov.

 

Akcia vedúca k znižovaniu znečistenia životného prostredia je životne dôležité, pokiaľ má život na Zemi i na ďalej pokračovať. Takéto akcie môžu prevádzať, len vlády, ktoré sú bohaté, pretože je to nákladné. Za svoje prežitie by sme mali byť ochotný zaplatiť vysokú cenu..

V dôsledku pokroku v priemysle, poľnohospodárstve a technológie vytvárame stále nové typy odpadu. Plyny, kvapaliny, pevný odpad, odpadky z domácností a kanalizačné splašky- to všetko naďalej prispieva k znečisťovaniu životného prostredia a na niektorých miestach je úroveň znečistenia už nebezpečne vysoká. V rovnovážnom ekologickom životnom prostredí odpady zhnijú a pri tom vznikajú užitočné materiály.

zo spadnutého listu vzniká prírodný kompost, ktorý obohacuje zem v miestach, kde rastliny odčerpali živiny. Hmyz a menšie organizmy rozkladajú zvierací trus, pričom sa uvoľňujú dôležité zložky späť do vzduchu i do zeme. Modelom moderného života by malo byť také životné prostredie, v ktorom sa dobre darí mnohým životným formám. Pokiaľ chceme žiť v zdravom svete, musíme minimalizovať účinky odpadu, ktoré naša spoločnosť produkuje. Keď dovolíme, aby odpad v našom životnom prostredí dominoval, je prírodná rovnováha stratená a vzniká nerovnováha, ktorá môže mať katastrofické účinky- na život zvierat, na vegetáciu a dokonca i na poveternostní systém. Znečisťovanie životného prostredia má rôzne príčiny a dôsledky- na zemi, v riekach, v moriach a v atmosfére. Dokonca i hluk je typom znečisťovania, ktorý by sme sa mali snažiť obmedziť. Skúmanie o znečisťovaní životného prostredia a jeho obmedzovanie sa stalo dôležitým odvetvím vedy.
Znečisťovanie Zeme je typom znečisťovania životného prostredia, ktoré sa najhoršie meria a kontroluje. A zem sa ťažšie čistí ako vzduch alebo voda. Zem sa zneužíva k zbavovaniu odpadu z domácností i z priemyslu. Kaly z čističiek odpadových vôd sa zvyčajne vypúšťajú do zeme, alebo ako suspenzia vo vode, alebo v suchom či polosuchom stave. Kaly obvykle obsahujú užitočné množstvo živín, ako je dusík a fosfor, ale môžu tak tiež obsahovať nežiadúce množstvo silne toxických (jedovatých) kovov.