duralumínium (4 % Cu, 0,5 % Mg, 0,5 Mn)
magnálium(12 % Mg)
silumín (10 – 14 % Si, 0,1 % Na)
hydronalium (3 – 12 % Mg)
Sú výhodným konštrukčným materiálom nielen súčiastok áut, lietadiel,
odí, ale aj kuchynských nádob, kanví na mlieko, pivných sudov,
plechoviek na konzervy atď. Hliníkové výrobky sú rovnako pevné ako
oceľové a 3-krát ľahšie, preto slúžia na výrobu lietadiel, ktoré
lietajú rýchlosťou zvuku. Vysokátepelná vodivosť hliníka (3-krát väčšia
ako u Fe) sa v technike využíva pri konštruovaní teplovýmenných
aparatúr.Schopnosť čistého hliníkového povrchu rovnomerne odrážať až 90
% dopadajúcich lúčov (infračervených aultrafialových) využíva sapri
príprave vysokokvalitných hliníkových zrkadiel so skleným podkladom.
Hliníkové
zrkadlá sprídavkom 4 % Sn, 0,5 % Mga0,5 % Mn odrážajú 75 % slnečného
žiarenia, takže sa nezahrievajú. Elektrolytickou oxidáciou, čiže
eloxovaním, sa hliník pokrýva tenkou vrstvičkou oxidu, ktorá ho chráni
pred koróziou. Hliník sa používa na pokovovanie, ktoré je založené na
povrchovom nasycovaní výrobkov z ocele alebo liatiny kovovým hliníkom.
Pokovovanie hliníkom dáva povrchu žiaruvzdornosť a stálosť voči
korózii.
Najjemnejší prášok hliníka sa používa na
prípravu horľavých a výbušných zmesí, na zhotovovanie striebornej
farby, ktorá je zložená zdrobných šupiniek hliníka a nepodlieha
atmosferickým vplyvom. Hrubozrnný prášok hliníka sa používa v
aluminotermii (metóda prípravy kovov z ich kysličníkov pomocou
práškového alumínia). Práškový hliník zmiešaný s okujmi (Fe3O4) vytvára
termit, ktorý zapálením vyvinie teplotu až 3500 °C. Zvárajú san ím
koľajnice. V 2. svetovej vojne sa používal ako náplň termitových bômb.
V
elektrotechnickompriemysle hliník úspešne konkuruje medi. Menšia
elektrická vodivosť hliníka (60 % z elektrickej vodivosti medi) sa
kompenzuje jeho váhou. Vprípade zväčšovania priemeru hliníkového
vedenia dosahuje sa pri menšej váhe tá istá elektrická vodivosť ako u
medeného vedenia. Pri 100 -150 °C je hliník natoľko plastický, že možno
zneho získať fóliu tenšiu ako 0,01 mm. Z 1 kg hliníka sa vyvalcuje až
75 m 2 hliníkovej fólie.
Takáto fólia sa používa na
zhotovovanie elektrických kondenzátorov a tiež na balenie niektorých
výrobkov. Z pásov hliníka sa vysekávajú kaloty, z ktorých sa lisujú
tuby na zubné pasty a rôzne tenkostenné puzdrá. Rezaním hliníka na
tenučké vlákna sa pripravuje hliníková vlna, ktorá sa používa na miesto
olova natesnenie potrubia. Zhliníkovej zliatiny VUK 33 sa vyťahujú
drôtyna vedenie elektrického prúdu.
Hliník sa používa aj
pri usmerňovaní striedavého prúdu. Hliníková a olovená (alebo železná)
elektróda ponorená do roztoku bóraxu tvoria usmerňovač. Takýto systém
prepúšťa prúd len vjednom smere a vydrží napätie do 40 voltov.
Kysličníková vrstva na hliníku má schopnosť „ventilového efektu“ –
viesť prúd v jednom smere. Takéto povlaky sa využívajú ako usmerňovače.
Vstyku shaseným vápnom vyvíja hliníkový prášok vodík, ktorým sa
nakypruje betón a pórobetón. Zo zlúčenín hliníka je najznámejší kamenec
hlinitodraselný KAl(SO4)2 . 12 H2O, ktorý kryštalizuje v osemstenoch.
Používa
sa na morenie látok vo farbiarstve, na impregnovanie nepremokavých
tkanín a na úpravu papiera. V lekárstve je známy octan hlinitý
Al(CH3COO) 3 ako výborný antiseptický prostriedok na obklady a
výplachy. Oxid hlinitý sa pripravuje aj umele s názvom elektrit alebo
korubín, ktorý sa pre svoju tvrdosť používa na výrobu brúsov a brúsnych
papierov. V rozdrobenej forme pod menom šmirgel slúži na čistenie
povrchov kovov.
Na tie isté ciele sa často používa
kysličník hlinitý, získaný roztavením bauxitu (technický názov alund,
bauxitové brusivo). Polodrahokamové prírodné odrody oxidu hlinitého –
korundu, červený rubín amodrýzafír, ktoré zdobia prstene a náhrdelníky,
sa v súčasnosti vyrábajú aj umele. Sú na nerozoznanie od prírodných
kameňov. Zhotovujú sa z nich ložiská do hodiniek a uplatňujú sa pri
príprave laserov pre kozmické lety. Na prírodných zlúčeninách, ktorých
podstatnou zložkou je hliník, nahlinitanoch, íloch, hlinách kaolínu sa
zakladá keramický priemysel, výroba cementu a žiaruvzdorných
materiáloch.
Najpoužívanejší žiaruvzdorný materiál je šamot, ktorý obsahuje 45 % Al2O3. Zhotovujú sa zneho tehly na stavbu pecí, vane na tavenie skloviny, tégliky na tavenia kovov a vymurovka pre parné kotly. Z hliníkových zliatin sa vyrábajú rôzne vystužovače, konzoly, podvozovky na nástroje a prístroje, puzdrá a chassis príslušnej aparatúry.