Cuprum – Cu   Vedci sa domnievajú, že vedecký názov medi – cuprum pochádza od z ostrova Cyprus, kde sa nachádzali medené bane starých Rimanov. V prírode sa vyskytuje jednak v čistom stave vo forme jednotlivých kryštálov a veľkých kusov. Najväčší kus čistej medi, ktorý doteraz našli, váži 420 ton.
Častejšie sa meď vyskytuje v rudách: v chalkopyrite CuFeS2, v sirníkoch chalkozíne a kovelíne, ale aj v oxide meďnom – kuprite Cu2S a v zásaditých uhličitanoch – modrom azurite a zelenom malachite. Meď je v čistom stave kujný kov červenoružovej farby s bodom topenia 1083 °C. Má veľkú mernú váhu a výborne vedie teplo a elektrinu.

Vyrábajú sa z nej panvice, varné kotly, chladiče a drobné chladiče. Najviac medi sa spotrebuje v elektrotechnike na elektrické drôty, antény, na vinutie cievok elektromotorov a pri stavbe transformátorov. Veľkým spotrebiteľom medi je aj zbrojársky priemysel. V polygrafickom priemysle sa medené platne používajú na pokrytie vplyvom vzdušného oxidu uhličitého zelenou medenkou, čo je v podstate zásaditý uhličitan meďnatý.

Roztokom síranu meďnatého CuSO4 . 5 H2O, čiže modrej skalice, ktorá kryštalizuje vo veľkých trojklonných kryštáloch, sa postrekom ničia plesne a rozliční rastlinní a živočíšni škodcovia viniča hroznorodého.   Meď je kov početných zliatin. Najrozšírenejšia zliatina medi so zinkom sú mosadze, od zlatožltých až po meďovočervené odtiene, podľa množstva medi.

Sú ľahšie taviteľné a pevnejšie ako ostatné zliatiny. Obyčajná mosadz alebo „žltá meď“ obsahuje 60 – 80 % Cu a 20 – 40 % Sn. Používa sa pri výrobe rôznych technických a hospodárskych výrobkov. Vyrábajú sa z nej objímky na žiarovky, kľučky, kovania, závažia a mažiare. Zliatina s cínom sa nazýva bronz, ktorý je tvrdší ako meď, je ľahšie taviteľný, stály na vzduchu, ľahko sa leští a odlieva do foriem. Používa sa na výrobu ložísk, ozubených kolies, zvonov, gongov, sôch a mincí.
Zloženie niektorých bronzov: 90 % Cu a 10 % Sn je delovina. Donedávna sa používala na odlievanie delostreleckých hlavní. Zliatina, ktorá obsahuje 77 – 80 % Cu, 20 – 23 % Sn a 1 – 4 % Pb, pod názvom zvonovina sa používa na dolievanie zvonov. Umelecký bronz obsahuje 80 – 90 % Cu, 5 – 8 % Sn a 1 – 3 % Pb. Okrem toho sú zliatiny známe ako peňažné bronzy a majú v rôznych krajinách rôzne zloženie. Vysoké majstrovstvo v odlievaní z bronzu dosiahli Japonci.

Svedčí o tom aj gigantická socha Budhu v chráme Todaj-dri, uliata roku 749 a vážiaca 400 ton. 30 rokov p. n. l. Aristoteles napísal: „V Indii ťažia meď, ktorá sa od zlata odlišuje len chuťou.“ Aristoteles sa, prirodzene, mýlil, no voda zo zlatej nádoby naozaj nemá žiadnu chuť. Niektoré zliatiny medi sa svojím vzhľadom takmer nelíšia od zlata, napríklad tompak. Tekutina v nádobe z takejto zliatiny má však kovovú chuť. 

Nové striebro (alpaka) je zliatina 60 % Cu, 20 % Ni a 20 % Zn. Je vhodná na výrobu príborov, hudobných nástrojov a na výrobu rysovadiel. Ďalšími zliatinami sú napríklad manganín, delta-kov, „listové zlato“, konstantan a iné. Spotrebiteľmi medi sú kovospracujúci, strojársky, chemický, sklársky, poľnohospodársky priemysel a mnoho iných praktických odvetví. Hlavným spotrebiteľom medi v kapitalistických krajinách je vojenský priemysel. Obsah medi v zemskej kôre je 0,003 % z celkového počtu atómov.

Náleziská medi pozostávajú hlavne zo síranov (zlúčenín Cu so S). Avšak obsah medi v týchto rudách vzácne prevyšuje 2 %. Ťažiť meď možno preto len po obohatení rudy, t. z. po umelom zvyšovaní percentuálneho obsahu zlúčenín medi oddelením hlušiny. Meď sa vyrábala redukciou oxidov medi uhlíkom, alebo sa zrážala z výluhov. V súčasnosti sa meď získava zo zmesí sírnikov Cu, Zn, Pd atď. v koncentrátoch flotačnou metódou. Zložitý proces spracúvania rúd na kovovú meď sa končí elektrolýzou.

Čistota elektrolytickej medi je 99,9 %. Ako vedľajšie produkty na dne elektrolytickej vane zostávajú prímesi, ktoré sprevádza meď – zlato, striebro, niekedy aj platina. Tieto „odpadky“ niekedy rentujú nákladnú elektrolýzu. Najnovšou priemyselnou metódou získavania medi je podzemné rozpúšťanie medených rúd. Do vrstiev zeme pumpujú zriedenú kyselinu sírovú, roztok odčerpávajú na povrch a podrobujú elektrolýze. Meď patrí k biogénnym prvkom. Urýchľuje vnútrobunečné chemické procesy a je v malých množstvách nevyhnutná pre normálny vývoj rastlín a živočíchov.

Zo živočíchov najviac medi obsahujú chobotnice, ustrice a niektoré lastúrniky. Meď hrá v krvi niektorých lastúrnikov a hlavonožcov tú istú úlohu ako železo v krvi iných živočíchov. Je zložkou ich dýchacieho pigmentu – hemocyanínu. Pri zlučovaní s kyslíkom vzduchu modrá a pri odovzdávaní kyslíka tkanivám sa odfarbuje, t. z. vykonáva funkciu hemoglobínu – prenášača kyslíka.

Obsah medi v hemocyaníne dosahuje 0,33 – 0,38 %. U vyšších živočíchov a u človeka sa meď nachádza hlavne v pečeni. Nedostatok medi v potrave človeka, pričom jej každodenná spotreba je 0,005 gramov, vedie k chudokrvnosti, znižovaniu množstva hemoglobínu, slabosti atď. Meď sa nachádza v mlieku. Bunky nádorov obsahujú veľmi málo medi. V ľudovej medicíne sa používala meď na liečenie nádorov.    

Rozpustné zlúčeniny medi sú jedovaté. Preto predmety domácej potreby – samovary, čajníky, riady atď. vyrobené z medi pokrývajú zvnútra vrstvou cínu. Cín chráni meď pred rozpustením a zabraňuje otráveniu potravín.